1867 – 1910 Magyarization, and what a census measuresMaďarizácia a čo vlastne meria sčítanie

After the Austro-Hungarian compromise of 1867 the Hungarian half of the monarchy set out to make itself a Hungarian nation-state, and in a town like Košice that meant schooling, offices, courts, newspapers and advancement all in Hungarian. Slovak secondary schools were closed in the 1870s and the Matica slovenská, the Slovak cultural society, was shut down. By the census of 1910 the town returned a large Hungarian-speaking majority while the villages a few kilometres out were solidly Slovak — and a student should think hard about what that number actually measured: in a state where the language of school and office was the language of getting on, a census records ambition as well as ancestry. This was also the age of emigration, when tens of thousands from eastern Slovakia left for America, many of them boarding trains at this station.Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 sa uhorská polovica monarchie rozhodla urobiť zo seba maďarský národný štát a v meste ako Košice to znamenalo, že škola, úrad, súd, noviny aj kariéra boli po maďarsky. Slovenské gymnáziá v sedemdesiatych rokoch zatvorili a Maticu slovenskú zrušili. Pri sčítaní v roku 1910 vykázalo mesto veľkú maďarsky hovoriacu väčšinu, kým dediny pár kilometrov za ním boli pevne slovenské — a žiak by sa mal poriadne zamyslieť, čo to číslo vlastne meralo: v štáte, kde jazyk školy a úradu bol jazykom postupu, sčítanie zaznamenáva ctižiadosť rovnako ako pôvod. Bol to aj čas vysťahovalectva, keď desaťtisíce ľudí z východného Slovenska odišli do Ameriky — mnohí nastupovali do vlaku práve na tejto stanici.