1970 – 1989 Estates on the hillsidesSídliská na svahoch

After 1968 the town expanded again: new plants on Kamenná street and the Rajecká cesta, an Avia works, a heating plant, blocks of flats, new roads, and a great deal of building for schools and culture. Three large prefabricated housing estates — put up from factory-made concrete panels, the standard socialist answer to a housing shortage — were begun in order: Vlčince in 1970, Solinky in 1979, Hájik in 1989. Family houses spread over Bôrik and the outskirts at the same time, and one surrounding village after another was attached to the town; several of them made themselves independent again in 1990. That is why Žilina looks the way it does today: a small dense historic core with a ring of hillside estates around it, and most of the population living in the ring rather than the core.Po roku 1968 sa mesto znova rozrástlo: nové závody na Kamennej ulici a Rajeckej ceste, podnik Avia, teplárne, bytovky, cesty a veľa stavieb pre školy a kultúru. Postupne vznikli tri veľké panelové sídliská — teda sídliská z továrensky vyrábaných betónových panelov, štandardná socialistická odpoveď na bytovú núdzu: Vlčince od roku 1970, Solinky od roku 1979 a Hájik od roku 1989. Súčasne pribúdali rodinné domy na Bôriku a na okrajoch mesta a k Žiline pripájali jednu okolitú obec za druhou; niektoré z nich sa v roku 1990 znova osamostatnili. Preto Žilina vyzerá tak, ako vyzerá: malé husté historické jadro a okolo neho veniec sídlisk na svahoch, v ktorých býva väčšina obyvateľov.