4 September – 6 October 1938 The Žilina AgreementŽilinská dohoda

On 4 September 1938 fifty-two associations in Žilina, Hlinka's Slovak People's Party among them, signed a resolution at a mass demonstration in defence of the Czechoslovak republic. Five weeks later the same party used the same town to take that republic apart. Munich, on 30 September, had stripped Czechoslovakia of its border defences and its allies; the government accepted the dictate on 1 October and President Beneš resigned on 5 October. That week the party's politicians gathered in Žilina — its own deputies meeting in the Katolícky dom, the Catholic House, the other parties in the Hotel Rémy — and on 6 October 1938 representatives of the People's Party and of most of the other Slovak parties, the social democrats and communists excepted, signed the Žilina Agreement, declaring an autonomous Slovak government with legislative and executive power over Slovakia. Jozef Tiso proclaimed it from the balcony of the Catholic House, an anti-Czech rally was held in the town the same day and the Communist Party went underground; parliament in Prague turned the agreement into a constitutional law on 22 November 1938, and five months after that there was no Czechoslovakia left.Štvrtého septembra 1938 podpísalo v Žiline päťdesiatdva spolkov vrátane Hlinkovej slovenskej ľudovej strany rezolúciu na obranu Československej republiky, prijatú na mohutnej manifestácii. O päť týždňov neskôr tá istá strana v tom istom meste tú istú republiku rozobrala. Mníchovská dohoda z 30. septembra pripravila Československo o pohraničné opevnenia aj o spojencov, vláda diktát prijala 1. októbra a 5. októbra abdikoval prezident Beneš. V tom týždni sa v Žiline zišli politici ľudovej strany — jej poslanci rokovali v Katolíckom dome, ostatné strany v hoteli Rémy — a 6. októbra 1938 podpísali zástupcovia ľudákov a väčšiny ďalších slovenských strán (okrem sociálnych demokratov a komunistov) Žilinskú dohodu, ktorá vyhlásila autonómnu slovenskú vládu so zákonodarnou aj výkonnou mocou nad Slovenskom. Jozef Tiso ju vyhlásil z balkóna Katolíckeho domu, v ten istý deň sa v meste konalo protičeské zhromaždenie a komunistická strana prešla do ilegality; pražský parlament dohodu 22. novembra 1938 potvrdil ústavným zákonom — a o päť mesiacov Československo už neexistovalo.