12 December 1918 – 3 February 1919 For seven weeks, the seat of Slovakia's governmentSedem týždňov sídlom slovenskej vlády

Žilina was among the first towns in Slovakia to declare for the Martin Declaration of 30 October 1918, and on 2 November a public assembly in the Town House elected a six-man Slovak local committee headed by the Žilina chaplain Tomáš Ružička. Then the new republic had to actually govern Slovakia, and the body created to do it — the Ministry with Full Powers for the Administration of Slovakia, under Vavro Šrobár — sat in Žilina from 12 December 1918, in a building on the corner of J. M. Hurban and Hodžova streets. It sat here because Czechoslovak troops only took Bratislava over at the beginning of January 1919, and because Žilina had the railways. For those weeks Žilina was in effect the capital of Slovakia; on 3 February 1919 the ministry moved to Bratislava and the town went back to being a junction. In 1919 Žilina counted 11,996 inhabitants: 10,313 registered as Czechoslovaks, 742 Hungarians, 590 Germans and a few hundred others.Žilina patrila k prvým mestám na Slovensku, ktoré sa prihlásili k Martinskej deklarácii z 30. októbra 1918, a už 2. novembra zvolilo ľudové zhromaždenie v Mestskom dome šesťčlenný slovenský miestny výbor na čele so žilinským kaplánom Tomášom Ružičkom. Nová republika potom musela Slovensko naozaj spravovať a orgán, ktorý na to vznikol — Ministerstvo s plnou mocou pre správu Slovenska na čele s Vavrom Šrobárom —, sídlil od 12. decembra 1918 v Žiline, v budove na rohu ulíc J. M. Hurbana a Hodžovej. Sídlilo práve tu preto, že Bratislavu prevzali československé vojská až začiatkom januára 1919, kým Žilina mala železnice. Tých pár týždňov bola Žilina fakticky hlavným mestom Slovenska; 3. februára 1919 sa ministerstvo presťahovalo do Bratislavy a z mesta sa znova stal dopravný uzol. V roku 1919 mala Žilina 11 996 obyvateľov: 10 313 sa prihlásilo k „Čechoslovákom“, 742 k Maďarom, 590 k Nemcom a niekoľko sto k iným národnostiam.