1317 · 1321 The right that made the town richPrávo, ktoré mesto obohatilo

In 1317 the king recognised Levoča as a royal town — his own town, not a lord's. Four years later, in 1321, Charles Robert granted it staple right: every merchant crossing Spiš with a loaded wagon had to stop here, unload, and offer his goods for sale in Levoča before he was allowed to travel on. Copper and iron heading north to Kraków, cloth and Polish goods coming back south, all of it passed through the hands of Levoča's traders first. One sentence in one charter is why the square is the size it is — and why Kežmarok, fifteen kilometres away and left out of the arrangement, stayed angry for the next four hundred years.Roku 1317 uznal kráľ Levoču za mesto kráľovské — svoje, nie panské. O štyri roky neskôr, roku 1321, jej Karol Róbert udelil právo skladu: každý kupec, ktorý prechádzal Spišom s naloženým vozom, musel v Levoči zastaviť, vyložiť tovar a ponúknuť ho tu na predaj, a až potom smel ísť ďalej. Meď a železo na sever do Krakova, súkno a poľský tovar späť na juh — všetko najprv prešlo rukami levočských kupcov. Jedna veta v jednej listine je dôvod, prečo je námestie také veľké — a zároveň dôvod, prečo sa Kežmarok, pätnásť kilometrov odtiaľ a z obchodu vynechaný, hneval nasledujúce štyri storočia.