The Velvet RevolutionNežná revolúcia
LevočaLevoča
November 1989 ended the regime, and the first thing that changed in Levoča was what could be done in the open. The July pilgrimage no longer had to be arranged around what the state would tolerate, religious life could be organised publicly again, and the town could ask more than one source for the money to fix its roofs. What did not change was the economy. The factories were still eight kilometres away in Spišská Nová Ves and Poprad, and whatever future Levoča was going to have would have to be built out of what it already owned: a square, a church, a hill and a very long memory.November 1989 skončil režim a prvé, čo sa v Levoči zmenilo, bolo to, čo sa smelo robiť verejne. Júlová púť sa už nemusela zariaďovať podľa toho, čo štát znesie, náboženský život sa mohol organizovať naverejno a mesto mohlo o peniaze na strechy žiadať už nie na jedinom mieste. Nezmenilo sa hospodárstvo. Továrne zostali osem kilometrov ďaleko v Spišskej Novej Vsi a v Poprade a akúkoľvek budúcnosť si Levoča musela postaviť z toho, čo už mala: z námestia, z kostola, z vrchu a z veľmi dlhej pamäti.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.