In 1990 Vrútky separated from Martin again and was granted the status of a town in its own right. It got back its own council, its own budget and its own name on the signposts. The railway trade, meanwhile, went through the same shock as the rest of the country: fewer freight trains, fewer state orders, and a workshop that had to find customers rather than receive plans. That it survived at all is unusual — most Slovak towns of this size lost the industry they were founded on.V roku 1990 sa Vrútky od Martina znovu odčlenili a získali štatút mesta. Vrátilo sa im vlastné zastupiteľstvo, vlastný rozpočet aj vlastné meno na smerovkách. Železničné remeslo medzitým prešlo rovnakým otrasom ako zvyšok krajiny: menej nákladných vlakov, menej štátnych objednávok a dielne, ktoré si museli zákazníkov nájsť, nie dostať plán. Že to prežilo, je nezvyčajné — väčšina slovenských miest tejto veľkosti o priemysel, ktorý ich založil, prišla.
