Czechoslovakia split on 1 January 1993 and the bridge to Hodonín became an international border again — until both states joined the European Union on 1 May 2004 and the Schengen area on 21 December 2007, after which the crossing went back to being simply a bridge. Holíč today lives on light manufacturing and food processing, on the farmland around it, and on the many people who commute to work in Czechia. The château has been under long, staged restoration for years: rooms and wings reopen one at a time, ceramics from the old manufactory are shown inside it, and what is accessible genuinely changes from season to season, so check before you travel. It is a rare thing — a baroque palace still sitting inside its own bastion fortress — and it is coming back slowly, because slowly is the only speed anyone can afford.Prvého januára 1993 sa Československo rozdelilo a most do Hodonína sa opäť stal medzištátnou hranicou — až kým oba štáty 1. mája 2004 nevstúpili do Európskej únie a 21. decembra 2007 do schengenského priestoru, po čom sa z priechodu stal zase iba most. Holíč dnes žije z ľahkej výroby a potravinárstva, z okolitých polí a z množstva ľudí, ktorí dochádzajú za prácou do Česka. Zámok prechádza dlhou etapovitou obnovou: sály a krídla sa otvárajú po jednom, vystavuje sa v ňom keramika zo starej manufaktúry a rozsah sprístupnených častí sa naozaj mení zo sezóny na sezónu — pred cestou si to overte. Je to vzácnosť — barokový palác, ktorý stále sedí vo vlastnej bastiónovej pevnosti — a vracia sa k životu pomaly, lebo pomaly je jediné tempo, na ktoré niekto má.
