A border town on the Morava with an imperial house at its centre: the bastioned fortress that Francis Stephen of Lorraine bought in 1736 and rebuilt as a country residence for the Habsburg family, with a faience manufactory, a model farm and a stone windmill around it.Pohraničné mesto pri Morave s cisárskym sídlom v strede: bastiónová pevnosť, ktorú v roku 1736 kúpil František Štefan Lotrinský a prestaval na vidiecke sídlo habsburskej rodiny, s manufaktúrou na fajansu, vzorovým majerom a kamenným veterným mlynom v okolí.
Where it standsKde leží
Holíč is the last Slovak town on the Morava before the Czech border, on flat, wet ground at the northern end of Záhorie. Hodonín is across the river, Skalica a few kilometres north-east. The plain here offers no natural defensive feature at all, which is why the fortress that stood here had to be engineered — low, angular, ringed by earthworks and a moat.Holíč je posledným slovenským mestom pri Morave pred českou hranicou, na rovnej a vlhkej pôde na severnom konci Záhoria. Hodonín leží za riekou, Skalica pár kilometrov na severovýchod. Rovina tu neponúka nijakú prirodzenú obranu, a preto musela byť tunajšia pevnosť vystavaná inžiniersky — nízka, lomená, obohnaná valmi a vodnou priekopou.
The town is small and the château complex takes up a good share of it; the two cannot really be visited separately.Mesto je malé a zámocký areál zaberá jeho podstatnú časť; navštíviť sa oddelene v podstate nedajú.
The stone windmill at Holíč, one of very few left standing in SlovakiaKamenný veterný mlyn v Holíči, jeden z mála zachovaných na Slovensku
The storyHistória
A medieval water castle guarded the crossing first. As artillery made high walls pointless it was rebuilt as a low bastioned fortress of the kind engineers were laying out all across sixteenth- and seventeenth-century Europe.Prechod najprv strážil stredoveký vodný hrad. Keď delostrelectvo zbavilo vysoké múry zmyslu, prestavali ho na nízku bastiónovú pevnosť typu, aký inžinieri rozvrhovali po celej Európe 16. a 17. storočia.
In 1736 the estate was bought by Francis Stephen of Lorraine, who married Maria Theresa that same year and was later crowned Holy Roman Emperor. From the late 1740s the fortress was rebuilt as a baroque and rococo country residence without demolishing the bastions it stood on, and for a generation the imperial family came here for the hunting and the quiet.V roku 1736 panstvo kúpil František Štefan Lotrinský, ktorý sa v tom istom roku oženil s Máriou Teréziou a neskôr bol korunovaný za rímskeho cisára. Od konca štyridsiatych rokov 18. storočia pevnosť prestavali na barokovo-rokokové vidiecke sídlo bez toho, aby zbúrali bastióny, na ktorých stála, a cisárska rodina sem celú generáciu chodila za poľovačkami a za pokojom.
The estate around it was remade with the same energy: a model farm, a large stone windmill, and a manufactory producing Holíč faience — tin-glazed earthenware in the court taste, now among the most collected of Slovak ceramics.S rovnakou energiou prebudovali aj panstvo okolo: vzorový majer, veľký kamenný veterný mlyn a manufaktúru na holíčsku fajansu — cínovo glazovanú keramiku v dvorskom vkuse, dnes patriacu k najzbieranejším slovenským keramikám.
What to seeČo vidieť
The château is the point of a visit: a standing, roofed baroque palace on a bastioned fortress plan, still ringed by its angular earthworks and moat. It has been under long, staged restoration for years, so what is open changes from season to season — confirm before you make the journey.Zámok je hlavným dôvodom návštevy: stojaci, zastrešený barokový palác na pôdoryse bastiónovej pevnosti, stále obopnutý hranatými valmi a priekopou. Prechádza dlhou etapovitou obnovou, a tak sa rozsah sprístupnených častí mení zo sezóny na sezónu — pred cestou si to overte.
The estate buildings survive around it. The stone windmill on the edge of town is one of very few left in Slovakia, and the granary and farm buildings show what an eighteenth-century model estate looked like when someone with imperial money took agriculture seriously.Okolo neho zostali hospodárske budovy panstva. Kamenný veterný mlyn na okraji mesta je jedným z mála, ktoré na Slovensku zostali, a sýpka s majerom ukazujú, ako vyzeralo vzorové panstvo 18. storočia, keď niekto s cisárskymi peniazmi bral poľnohospodárstvo vážne.
In the town itself the parish church and the square make a short circuit, and Skalica — with its rotunda, its walls and its trdelník — is close enough that most visitors do the two in one day.V samotnom meste tvoria farský kostol a námestie krátky okruh a Skalica — s rotundou, hradbami a trdelníkom — je dosť blízko na to, aby väčšina návštevníkov stihla obe za jeden deň.
Work and industryPráca a priemysel
Holíč works on light manufacturing and food processing in its industrial area, on agriculture across the surrounding plain, and — like every town on this border — on jobs across the river: Hodonín and Břeclav are within an easy daily commute and have been for generations.Holíč žije z ľahkej výroby a potravinárstva v priemyselnej zóne, z poľnohospodárstva na okolitej rovine a — ako každé mesto na tejto hranici — aj z práce za riekou: Hodonín a Břeclav sú v pohodlnej dennej dochádzkovej vzdialenosti a sú v nej už po generácie.
Tourism built on the château is a growing part of the local economy, though it is seasonal and depends on how much of the building is open in any given year.Cestovný ruch postavený na zámku je rastúcou časťou miestnej ekonomiky, hoci je sezónny a závisí od toho, koľko z budovy je v danom roku sprístupnené.
Getting thereAko sa tam dostať
A branch railway reaches Holíč from Kúty on the Bratislava–Brno main line; by road the D2 motorway is a short drive west and the bridge over the Morava into Hodonín is on the edge of town. Buses connect it with Skalica, Senica and Bratislava.Do Holíča vedie odbočná trať z Kútov na hlavnej trati Bratislava – Brno; cestne je diaľnica D2 kúsok na západ a most cez Moravu do Hodonína je na okraji mesta. Autobusy ho spájajú so Skalicou, Senicou a Bratislavou.
