In the new Czechoslovak state the Holíč estate passed out of Habsburg hands and to the state, and the château was put to work: schools and agricultural operations moved into rooms the imperial family had used. The land reform of the 1920s broke up the great estates of the republic and gave land to the people who worked it. The other change was invisible and enormous — the Morava was no longer a state border. Hodonín, over the bridge, was in the same country, and for twenty years people crossed to work, shop and marry without a document. Eight kilometres up the road, in November 1918, Skalica had briefly housed the provisional government of Slovakia: the new state reached this corner first, because this was the corner nearest to Prague.V novom československom štáte prešlo holíčske panstvo z habsburských rúk na štát a zámok dostal prácu: do miestností, ktoré užívala cisárska rodina, sa nasťahovali školy a poľnohospodárska prevádzka. Pozemková reforma dvadsiatych rokov rozbila veľké panstvá republiky a pôdu dala tým, čo na nej robili. Druhá zmena bola neviditeľná a obrovská — Morava prestala byť štátnou hranicou. Hodonín za mostom ležal v tej istej krajine a ľudia dvadsať rokov chodili cez rieku do práce, na nákupy aj za nevestami bez akéhokoľvek dokladu. Osem kilometrov odtiaľto sídlila v novembri 1918 krátko v Skalici dočasná vláda pre Slovensko: nový štát dosiahol práve do tohto kúta prvý, lebo bol Prahe najbližšie.
