Trnava has no castle rock. It sits on flat, fertile loess plain west of the Little Carpathians, and that single fact shapes everything that follows: a town here can grow rich on a road, but it can never retreat uphill. The region's prehistoric people did have a stronghold — Molpír above Smolenice, a fortified hill settlement of about twelve hectares from the Hallstatt period, later used by Celts and then by Slavs — but it is up in the hills, an hour away, not here. Where Trnava stands there was farmland and a stream called the Trnávka, whose thorn thickets almost certainly gave the town its Slovak name. Everything Trnava later became — market, walled town, church capital — it had to build for itself out of brick, because the landscape gave it nothing to stand on.Trnava nemá hradnú skalu. Leží na rovnej úrodnej sprašovej rovine západne od Malých Karpát a z tejto jedinej okolnosti vyplýva všetko ostatné: mesto tu môže zbohatnúť na ceste, ale nikdy sa nemá kam stiahnuť do kopca. Praveké obyvateľstvo kraja svoje hradisko malo — Molpír nad Smolenicami, opevnené výšinné sídlisko s rozlohou asi dvanásť hektárov z halštatskej doby, ktoré neskôr využívali Kelti a po nich Slovania — lenže to je hodinu cesty odtiaľto, hore v horách. Tam, kde stojí Trnava, boli polia a potok Trnávka, podľa ktorého tŕnistých húštin dostalo mesto takmer isto svoje slovenské meno. Všetko, čím sa Trnava neskôr stala — trhovisko, opevnené mesto, cirkevná metropola —, si musela postaviť sama z tehly, lebo krajina jej nedala nič, na čom by sa dalo stáť.
