The man who turned a refuge into a capital was Archbishop Mikuláš Oláh. On 18 August 1561 work began on a Jesuit college — the Jesuits were the new teaching order of the Catholic Reformation, and their weapon was the classroom, in a kingdom where most towns and most nobles had by then turned Lutheran. From 1562 Oláh built himself an Archbishop's Palace, and in 1566 he founded a seminary to train priests; that seminary building now houses the Museum of Book Culture, which is exactly the right subject for it, because in 1577 the priest Mikuláš Telegdi set up a printing house in the town. The citizens meanwhile began their own Renaissance city tower over the main square in 1574; its viewing gallery is 143 steps up and still open. Within a generation Trnava had a school system, a press and a skyline — the physical equipment of a church capital.Človek, ktorý z útočiska urobil metropolu, bol arcibiskup Mikuláš Oláh. 18. augusta 1561 sa začalo so stavbou jezuitského kolégia — jezuiti boli nová učiteľská rehoľa katolíckej reformácie a ich zbraňou bola trieda, a to v kráľovstve, kde už väčšina miest i šľachty prestúpila na luteránstvo. Od roku 1562 si Oláh staval arcibiskupský palác a v roku 1566 založil seminár na výchovu kňazov; v jeho budove dnes sídli Múzeum knižnej kultúry, čo je preň presne správna téma, lebo v roku 1577 zriadil v meste tlačiareň kňaz Mikuláš Telegdi. Mešťania si medzitým v roku 1574 začali stavať vlastnú renesančnú mestskú vežu nad hlavným námestím; na jej vyhliadkový ochodzu vedie 143 schodov a chodí sa naň dodnes. Za jednu generáciu mala Trnava školský systém, tlačiareň a panorámu — celú výbavu cirkevnej metropoly.
