Modern Slovak nationhood begins with a grammar book, and the grammar book begins in this region. The Catholic priest Anton Bernolák standardised a written Slovak in 1787, and he built it on the western dialects spoken around Trnava — the everyday speech of the plain, plus the Slovakised literary language the Trnava presses and seminary had been using for generations. In 1792 he founded the Slovenské učené tovarišstvo, the Slovak Learned Society, with its headquarters in Trnava: the first organisation set up for the single purpose of publishing books in Slovak, for Slovak readers. Bernolák's standard did not win in the end — in the 1840s Ľudovít Štúr's central-Slovak version replaced it — but it proved the thing could be done at all. Trnava's three centuries of priests and printers are the reason the first attempt happened here rather than anywhere else.Moderný slovenský národ sa začína gramatikou a tá gramatika sa začína v tomto kraji. Katolícky kňaz Anton Bernolák uzákonil spisovnú slovenčinu v roku 1787 a postavil ju na západoslovenských nárečiach spod Trnavy — na bežnej reči roviny a na poslovenčenej spisovnej reči, ktorú trnavské tlačiarne a seminár používali celé generácie. V roku 1792 založil Slovenské učené tovarišstvo so sídlom v Trnave: prvý spolok, ktorý vznikol jedine preto, aby vydával knihy po slovensky pre slovenských čitateľov. Bernolákova slovenčina nakoniec neprevládla — v 40. rokoch 19. storočia ju nahradila stredoslovenská štúrovčina —, ale dokázala, že sa to vôbec dá. Tri storočia trnavských kňazov a tlačiarov sú dôvod, prečo sa prvý pokus odohral práve tu.
