Ilava kept the prison and lost almost everything else. A hospital and polyclinic opened in 1965, panel blocks went up on Štúrova, Kukučínova, SNP and Medňanská streets and a house of culture was built in 1988 — but no large employer ever arrived, the district office was abolished and moved to Považská Bystrica, and the secondary schools the town had were transferred to Dubnica and Pruské. Meanwhile the word Ilava went on meaning in ordinary Slovak speech what it had meant since 1939: being sent to Ilava meant being locked up for what you thought.Ilave zostala väznica a takmer nič iné. V roku 1965 otvorili nemocnicu s poliklinikou, na Štúrovej, Kukučínovej, na ulici SNP a Medňanskej vyrástli paneláky a v roku 1988 pribudol dom kultúry – veľký zamestnávateľ však neprišiel, okresný úrad zrušili a presunuli do Považskej Bystrice a stredné školy, ktoré mesto malo, prešli do Dubnice a do Pruského. Slovo Ilava medzitým v bežnej reči znamenalo to isté čo od roku 1939: ísť do Ilavy znamenalo sedieť za to, čo si človek myslí.
