1948–1950 The same building, a new regimeTá istá budova, nový režim

On 8 March 1948, three weeks after the communist takeover, a labour unit was opened in the same castle; from December it was called a forced labour camp. A law of October 1948 allowed people to be sent to such camps with no trial of any kind. Ilava was the harshest of the six in Slovakia: no central heating, no running water, no sanitary facilities, and no electric light until September 1948. In 1948 and 1949 it held 596 people, 486 men and 110 women, mostly classed as political and economic wreckers, who worked in the brickworks at Ilava and Košeca and in the Škoda works at Dubnica. From March 1950 it was filled mainly with Catholic priests moved in from other camps, and it was closed on 25 June 1950.Ôsmeho marca 1948, tri týždne po komunistickom prevrate, vznikol v tom istom hrade pracovný útvar; od decembra sa volal tábor nútených prác. Zákon z októbra 1948 umožňoval poslať do takého tábora človeka úplne bez súdu. Ilava bola najtvrdšia zo šiestich na Slovensku: bez ústredného kúrenia, bez vodovodu, bez sociálnych zariadení a do septembra 1948 aj bez elektrického svetla. V rokoch 1948 a 1949 ňou prešlo 596 ľudí, 486 mužov a 110 žien, väčšinou zaradených ako politickí a hospodárski rozvratníci; pracovali v tehelniach v Ilave a v Košeci a v Škodových závodoch v Dubnici. Od marca 1950 ho naplnili najmä katolícki kňazi presunutí z iných táborov a 25. júna 1950 ho zrušili.