In the autumn of 1918 Austria-Hungary collapsed and Trenčín found itself in a new country, Czechoslovakia, without having moved an inch. The change was felt first in ordinary places: the offices, the courts and the schools began working in Slovak instead of Hungarian, after fifty years in which the state had pushed Hungarian at the expense of everything else. The town did well between the wars — a district centre on a main railway, with a growing textile and clothing trade — and its population climbed from 7,011 in 1900 to 11,809 by 1930. Then, across 1938 and 1939, the republic that had made all of it possible was taken apart in six months.Na jeseň 1918 sa Rakúsko-Uhorsko rozpadlo a Trenčín sa ocitol v novom štáte, v Československu, bez toho, aby sa čo len pohol z miesta. Zmenu bolo najskôr cítiť na celkom obyčajných miestach: úrady, súdy a školy začali fungovať po slovensky namiesto po maďarsky — po päťdesiatich rokoch, keď štát presadzoval maďarčinu na úkor všetkého ostatného. Medzivojnovému Trenčínu sa darilo: okresné centrum na hlavnej železnici s rastúcim textilným a odevným priemyslom, počet obyvateľov stúpol zo 7 011 v roku 1900 na 11 809 v roku 1930. Potom, v rokoch 1938 a 1939, republiku, ktorá to všetko umožnila, za pol roka rozobrali.
