A castle on a crag has one permanent weakness: water. Every drop had to be carried up the cliff, which is merely tiresome in peacetime and decisive in a siege. Digging began around 1557 and the shaft was finished between 1564 and 1570, driven straight down through solid limestone — a serious piece of engineering for its day. Trenčín prefers to tell a love story about it instead: a Turkish nobleman named Omar cutting the well by hand to ransom Fatima, and telling the lord at the end, you have your water, but you still have no heart. Historians credit the castle's own garrisons; the legend and the hole in the rock have simply grown together.Hrad na brale má jednu trvalú slabinu: vodu. Každú kvapku bolo treba vyniesť hore po skale, čo je v čase mieru len otravné, ale pri obliehaní rozhoduje o všetkom. S hĺbením začali okolo roku 1557 a šachtu dokončili v rokoch 1564 – 1570; razili ju rovno nadol tvrdým vápencom, čo bol na tú dobu poriadny stavebný výkon. Trenčín si o nej však radšej rozpráva príbeh o láske: turecký šľachtic Omar vraj kopal studňu holými rukami, aby vykúpil Fatimu, a pánovi hradu na konci povedal — vodu máš, srdce nie. Historici prácu pripisujú hradným posádkam; povesť a diera v skale jednoducho zrástli dohromady.
