In 1790 a fire broke out in the town, ran through the wooden roofs and climbed the rock into the castle. Both burned. The town was rebuilt — the pastel fronts along Mierové námestie date from after this — but the castle never was. By 1790 a fortress on a crag had no military purpose left and would have cost a fortune to roof again; its owners lived comfortably in manor houses down in the valley and did not come back. That single fire is the reason Trenčín has a ruin above it rather than a furnished château like Bojnice, and why the upper castle stood open to the weather for the next hundred and fifty years.V roku 1790 vypukol v meste požiar, prebehol po drevených strechách a vyšplhal sa po brale až na hrad. Zhorelo oboje. Mesto sa obnovilo — pastelové fasády na Mierovom námestí sú práve z čias po ňom — hrad však už nie. V roku 1790 nemala pevnosť na skale nijaký vojenský zmysel a nové strechy by stáli majetok; jej majitelia pohodlne bývali v kaštieľoch dole v údolí a nevrátili sa. Práve tento jeden požiar je dôvod, prečo má Trenčín nad sebou zrúcaninu, a nie zariadený zámok ako Bojnice, a prečo horný hrad ďalších stopäťdesiat rokov stál otvorený vetru a dažďu.
