In the 1670s Emperor Leopold I moved hard against the Protestant churches of Hungary. Extraordinary courts at Pressburg in 1673 and 1674 summoned hundreds of Lutheran and Calvinist pastors and teachers; those who would neither convert nor go into exile were marched across Europe and sold as galley slaves at Naples in 1675, and twenty-six were still alive a year later when the Dutch admiral Michiel de Ruyter got them freed. Nearby, at Branč castle, Protestant clergy were imprisoned in the castle pits under its last lord, František Ňári. For a village like Hlboké this was the century in which its own religion was against the law — which is why the next hundred years matter so much.V sedemdesiatych rokoch 17. storočia tvrdo zakročil cisár Leopold I. proti protestantským cirkvám v Uhorsku. Mimoriadne súdy v Bratislave v rokoch 1673 a 1674 predvolali stovky evanjelických a kalvínskych kňazov a učiteľov; tých, čo nechceli konvertovať ani odísť do vyhnanstva, hnali cez Európu a v roku 1675 ich v Neapole predali na galeje — o rok neskôr ich dvadsaťšesť ešte žilo, keď im holandský admirál Michiel de Ruyter vymohol slobodu. Neďaleko, na hrade Branč, dal jeho posledný pán František Ňári väzniť protestantských duchovných v hradných hladomorniach. Pre dedinu ako Hlboké to bolo storočie, v ktorom bolo jej vlastné náboženstvo proti zákonu — a práve preto je to, čo prišlo potom, také dôležité.
