Revolution and the awakeningRevolúcia a národné prebudenie
HlbokéHlboké
In 1843 the Lutheran pastor of Hlboké was Jozef Miloslav Hurban, and in July of that year Ľudovít Štúr and Michal Miloslav Hodža came to his parsonage in the village. In February the three had already agreed the principle at a meeting in Pressburg; here they settled it. Educated Slovaks at that point wrote in two borrowed languages — Lutherans in Czech, because their Bible was in Czech, and Catholics in the western-Slovak standard the priest Anton Bernolák had made in 1787 — so a Slovak had no single written language of his own, and the split ran along the line between the churches. The three agreed that a common standard would be built on the central Slovak dialects: spoken in the middle of the country, close enough to both sides, and nobody's church language. It was decided in a working pastor's house, at a table — not by a university and not by a ministry.V roku 1843 bol evanjelickým farárom v Hlbokom Jozef Miloslav Hurban a v júli toho roka prišli na jeho faru Ľudovít Štúr a Michal Miloslav Hodža. Vo februári sa už na porade v Bratislave dohodli na princípe; tu to dotiahli do konca. Vzdelaní Slováci vtedy písali v dvoch prevzatých jazykoch — evanjelici po česky, lebo v češtine mali Bibliu, a katolíci v západoslovenskej bernolákovčine, ktorú v roku 1787 kodifikoval kňaz Anton Bernolák — takže Slovák nemal jeden vlastný spisovný jazyk a tá trhlina viedla presne po hranici medzi cirkvami. Tí traja sa dohodli, že spoločná norma bude stáť na stredoslovenských nárečiach: hovorí sa nimi v strede krajiny, sú dosť blízke obom stranám a nie sú cirkevným jazykom ani jednej. Rozhodlo sa o tom v dome dedinského farára, pri stole — nie na univerzite a nie na ministerstve.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.