Villages of the Trnava RegionObce Trnavského kraja
Three different countrysides share one region: the deep-soil arable plain around Trnava, the vineyard villages along the eastern foot of the Little Carpathians, and the flat, water-threaded, largely Hungarian-speaking villages of the Danubian island in the south.O jeden kraj sa delia tri rôzne krajiny: úrodná roľnícka rovina okolo Trnavy, vinohradnícke obce na východnom úpätí Malých Karpát a rovinaté, vodou pretkané a prevažne maďarsky hovoriace obce Žitného ostrova na juhu.
Three countrysidesTri krajiny
The Trnava plain has the best arable soil in Slovakia, and its villages are compact blocks of houses a few kilometres apart in an ocean of fields. There is no defensive site anywhere in them and no forest to speak of: these places exist because of the soil and the roads that carried its grain to Trnava.Trnavská rovina má najlepšiu ornú pôdu na Slovensku a jej obce sú zhustené bloky domov vzdialené od seba pár kilometrov uprostred mora polí. Niet v nich nijakého obranného miesta a lesa takmer žiadneho: tieto obce jestvujú vďaka pôde a cestám, ktoré jej obilie vozili do Trnavy.
Along the eastern wall of the Little Carpathians the villages sit on the spring line where hills meet plain — vines above the houses, orchards and fields below, and behind each one a valley mouth leading back into the forest, as at Smolenice. West over the range is Záhorie, sandy pine country along the Morava. South is the Žitný ostrov, usually described as the largest river island in Europe, where villages sit low between Danube branches and drainage channels and most people speak Hungarian as well as Slovak.Pri východnej stene Malých Karpát ležia obce na prameňovej línii, kde sa kopce stretávajú s rovinou — vinice nad domami, sady a polia pod nimi a za každou obcou ústie doliny vedúce späť do lesa, ako v Smoleniciach. Na západ za pohorím je Záhorie, piesočnatý borovicový kraj pri Morave. Na juhu je Žitný ostrov, zvyčajne označovaný za najväčší riečny ostrov v Európe, kde obce ležia nízko medzi ramenami Dunaja a odvodňovacími kanálmi a väčšina ľudí hovorí popri slovenčine aj po maďarsky.
A street of gable-end houses on the Trnava plainUlica štítových domov na trnavskej rovine
Built almost without woodStavané takmer bez dreva
On the lowland there was nothing to cut. The ordinary house is brick, and before brick it was unfired earth — rammed walls and mud block, whitewashed, with the gable to the street and a long plot behind. The ornament is in the plasterwork of the gable and around the windows, not in carved timber, and a village street here reads as a repeating rhythm of white gables rather than as individual houses.Na rovine nebolo čo rúbať. Bežným domom je tehlová stavba a pred tehlou to bola nepálená hlina — nabíjané steny a války, obielené, so štítom do ulice a s dlhým pozemkom za domom. Ozdoba je v omietke štítu a okolo okien, nie v rezanom dreve, a ulica sa tu číta ako opakujúci sa rytmus bielych štítov, nie ako rad jednotlivých domov.
The water was worked as hard as the soil. Reed cut from the Danube branches roofed the houses of the Žitný ostrov, and mills stood on the Little Danube — two of them, at Jelka and Tomášikovo, survive as technical monuments with short seasons. In the Záhorie corner of the region, at Kopčany, a small stone church of St Margaret stands alone in a field opposite the Mikulčice excavations across the Morava; it is generally taken to be the oldest standing church in Slovakia, and its Great Moravian dating is seriously argued for and still disputed.Voda sa využívala rovnako tvrdo ako pôda. Trstina rezaná v dunajských ramenách kryla domy na Žitnom ostrove a na Malom Dunaji stáli mlyny — dva z nich, v Jelke a v Tomášikove, sa zachovali ako technické pamiatky s krátkou sezónou. V záhorskom kúte kraja, v Kopčanoch, stojí sám uprostred poľa malý kamenný Kostol svätej Margity oproti mikulčickému nálezisku za Moravou; všeobecne sa pokladá za najstarší stojaci kostol na Slovensku a o jeho veľkomoravskom datovaní sa vážne diskutuje dodnes.
Visiting them wellAko ich navštíviť
Trnava is the natural base: the Little Carpathian villages are half an hour out and the plain villages less than that, while the Žitný ostrov is a separate excursion better made from Dunajská Streda or Galanta. Almost nothing here is dramatic from the road. The interest is in walking one lane slowly — the cellar row, the churchyard, the gable line — rather than in ticking off monuments.Prirodzeným východiskom je Trnava: malokarpatské obce sú pol hodiny cesty, rovinné ešte bližšie, kým Žitný ostrov je samostatný výlet, lepšie z Dunajskej Stredy alebo z Galanty. Takmer nič tu z cesty nepôsobí dramaticky. Zaujímavosť je v tom prejsť si pomaly jednu uličku — rad pivníc, cintorín okolo kostola, líniu štítov — a nie v odškrtávaní pamiatok.
In the south both Slovak and Hungarian names are in everyday use and signs carry both, which is worth knowing before you look for a village on a map. Churches are working churches. The manor houses vary more than anything else: one is a museum, another a congress centre with limited access, several are private and shut. Village museums keep short seasons — confirm opening before you make the journey for one.Na juhu sa bežne používajú slovenské aj maďarské názvy a nesú ich aj tabule, čo je dobré vedieť skôr, než začnete obec hľadať na mape. Kostoly sú funkčnými kostolmi. Najviac sa líšia kaštiele: jeden je múzeom, iný kongresovým centrom s obmedzeným prístupom, viaceré sú súkromné a zatvorené. Obecné múzeá majú krátku sezónu — ak cestujete kvôli jednému z nich, otváranie si vopred overte.
