1317–1347 On the edge of somebody else's estateNa okraji cudzieho panstva

Snina turns up in writing for the first time in 1317, the same year as Humenné, and in 1343 it is recorded as property of the Drugeths — the Neapolitan family who had just been given upper Zemplín by King Charles Robert. A charter of King Louis I dated 7 January 1347 is one of the earliest documents to deal with the place directly. That is the pattern for the next four hundred years: Snina is not a free town making its own decisions, it is a settlement at the far end of an estate run from a chateau twenty-five kilometres down the valley.Snina sa v písomnostiach objavuje prvý raz v roku 1317, teda v tom istom roku ako Humenné, a v roku 1343 sa uvádza ako majetok Drugetovcov — neapolského rodu, ktorý práve dostal horný Zemplín od kráľa Karola Róberta. Listina kráľa Ľudovíta I. zo 7. januára 1347 patrí k najstarším dokumentom, ktoré sa týkajú priamo tejto obce. A tak to zostane na štyristo rokov: Snina nie je slobodné mesto, ktoré si rozhoduje samo, ale osada na vzdialenom konci panstva riadeného z kaštieľa dvadsaťpäť kilometrov dolu dolinou.