Austria-HungaryRakúsko-Uhorsko

1873–1912 The works close, and the ships fill upHuta zaniká a lode sa plnia

SninaSnina

The ironworks closed in 1873. Charcoal-fired furnaces in a side valley could not compete with coke-fired works on a coalfield, and Snina fell back to what it had been. What people did instead is written in the census of 1910: the town had 2,939 inhabitants — and 466 of them were abroad. That is roughly one person in six, gone, mostly to the mines and steel mills of the United States. The railway up the valley from Humenné to Stakčín, built between 1909 and 1912, arrived just in time to carry them to the ship and, for some, to carry them home again.Železiarne zanikli v roku 1873. Pece na drevné uhlie v bočnej doline nemohli konkurovať koksovým hutám priamo na uhoľnej panve a Snina spadla naspäť tam, kde bola. Čo ľudia robili namiesto toho, je zapísané v sčítaní z roku 1910: mesto malo 2 939 obyvateľov — a 466 z nich bolo v zahraničí. To je zhruba každý šiesty človek, preč, väčšinou do baní a oceliarní v Spojených štátoch. Železnica z Humenného do Stakčína, postavená v rokoch 1909 – 1912, prišla akurát včas, aby ich odviezla na loď a niektorých aj priviezla späť.

The works close, and the ships fill upHuta zaniká a lode sa plnia
ReferencesZdroje

Where this came fromOdkiaľ to pochádza

Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.

WatchPozrite si

Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.