On 24 April 1836 a group of students from the Bratislava lyceum walked out to the ruin. They belonged to the Czech-Slovak Society, the outing was prepared in secret because such gatherings were watched, and Ľudovít Štúr spoke there about Great Moravia. Each of them took a second, Slavic name to use in public: Štúr became Velislav, Jozef Hurban became Jozef Miloslav Hurban, August Škultéty became August Horislav Škultéty. It was a small gesture by young men with no power whatsoever — and it turned a blown-up ruin into the emblem of the Slovak national revival, which is why Devín keeps coming back in Slovak poems, songs and political speeches. Twelve years later the same men were leading their nation into the revolution of 1848–49.24. apríla 1836 vyšla na zrúcaninu skupina študentov bratislavského lýcea. Patrili do Spoločnosti česko-slovenskej, vychádzku pripravovali potajme, lebo takéto stretnutia boli sledované, a Ľudovít Štúr tam hovoril o Veľkej Morave. Každý si k svojmu menu pridal druhé, slovanské meno, ktoré mal používať na verejnosti: Štúr Velislav, Jozef Hurban Miloslav, August Škultéty Horislav. Bolo to malé gesto mladých ľudí, ktorí nemali nijakú moc — a urobilo z vyhodeného hradu symbol slovenského národného obrodenia, ktorý sa odvtedy vracia v básňach, piesňach aj v politických rečiach. O dvanásť rokov neskôr viedli tí istí muži svoj národ do revolúcie rokov 1848 – 1849.
