By the eighteenth century the castle had no military use left. The Pálffys lived in comfortable houses elsewhere and kept only a caretaker on the hill; the roofs went, and the buildings aged quietly. Then in 1809 Napoleon's war with Austria reached the Danube — French guns bombarded Pressburg that summer — and when the French withdrew after the peace, their sappers packed the walls with gunpowder and blew Devín up. That single explosion is why walls end in mid-air, why a staircase climbs into open sky, and why nothing here has ever been rebuilt: everything done since is consolidation, holding up what the powder left rather than replacing what it took.V 18. storočí už hrad nemal nijaký vojenský význam. Pálfiovci bývali v pohodlnejších sídlach a na kopci nechávali len správcu; strechy zmizli a budovy pomaly starli. Potom v roku 1809 dorazila k Dunaju Napoleonova vojna s Rakúskom — francúzske delá v lete ostreľovali Prešporok — a keď sa Francúzi po mieri sťahovali, ich ženisti podmínovali múry pušným prachom a Devín vyhodili do vzduchu. Jediný výbuch je dôvod, prečo tu múry končia vo vzduchu, prečo schodisko stúpa do prázdna a prečo to nikto nikdy nepostavil nanovo: všetko, čo sa odvtedy urobilo, je konzervácia — držať to, čo po pušnom prachu zostalo, nie dopĺňať to, čo vzal.
