Great Moravia broke apart in the first years of the tenth century, and for roughly three hundred years the written sources about this rock say almost nothing. What changed was the map around it: the Morava became the frontier of a new state, the Kingdom of Hungary, and the far bank became first the eastern march of the German empire and later Austria. The kings held no stone castle here yet — the border was guarded by a belt of forest, marsh and watched crossings rather than by a chain of fortresses. Silence in the documents is not the same thing as an empty hill; it means only that nobody wrote about it, and that difference is worth remembering every time a history says “nothing happened”.Veľká Morava sa v prvých rokoch 10. storočia rozpadla a na ďalších zhruba tristo rokov o tejto skale písomné pramene mlčia. Zmenila sa však mapa okolo nej: Morava sa stala hranicou nového štátu — Uhorského kráľovstva — a druhý breh patril najprv východnej marke nemeckej ríše a neskôr Rakúsku. Kamenný hrad tu králi ešte nedržali; hranicu strážil pás lesov, močiarov a sledovaných brodov, nie reťaz pevností. Ticho v listinách pritom neznamená prázdny kopec — znamená len to, že o ňom nikto nepísal, a tento rozdiel je dobré mať na pamäti vždy, keď sa v dejepise povie, že „sa nič nedialo“.
