Tornaľa is a market town on the Slaná that never had walls, never had mines and never had a fortress worth besieging — and yet the twentieth century moved a state border across it, changed its country twice and changed its name twice.Tornaľa je trhové mesto na Slanej, ktoré nikdy nemalo hradby, nikdy bane a nikdy pevnosť, ktorú by sa oplatilo obliehať — a predsa cezeň dvadsiate storočie posunulo štátnu hranicu, dva razy mu vymenilo štát a dva razy meno.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
Starňa, today part of the town, is named in a document of 1235; the settlement that became Tornaľa appears in 1245 under the name Köwy. Those two dates sit on either side of the Mongol invasion of 1241–42, which tore through the Gemer lowlands. Nothing survives to tell us what happened here in those two years — this was open farming country with nowhere to hide — but the flood of charters in the years afterwards, as the king reorganised who owned what, is the reason the place was written down at all.Starňa, dnes súčasť mesta, sa spomína v listine z roku 1235; osada, z ktorej vyrástla Tornaľa, sa objavuje roku 1245 pod menom Köwy. Tieto dva dátumy ležia po oboch stranách vpádu Mongolov v rokoch 1241 – 1242, ktorý sa prehnal gemerskou nížinou. Nezachovalo sa nič, čo by nám povedalo, čo sa tu v tých dvoch rokoch dialo — bola to otvorená roľnícka krajina bez úkrytu — no práve záplava listín z nasledujúcich rokov, keď kráľ nanovo upravoval, komu čo patrí, je dôvod, prečo je toto miesto vôbec zapísané.
In 1291 the place is recorded as Tornallya, and a man called Boluk was given permission to fortify a rock here. His descendants took the name Tornallyay and held the place for centuries — the town's Slovak name comes straight from theirs. It was not a castle in the Spiš sense, with great walls and a garrison, but the family's fortified seat mattered enough that the county held its assemblies in it. In the Middle Ages the settlement was divided into an Upper and a Lower Tornaľa, and that division is still readable in the shape of the town.Roku 1291 sa miesto zapisuje ako Tornallya a istý Boluk vtedy dostal povolenie opevniť tu skalu. Jeho potomkovia prijali meno Tornallyayovci a držali toto panstvo po stáročia — slovenský názov mesta pochádza priamo od nich. Nebol to hrad v spišskom zmysle, s mohutnými múrmi a posádkou, no rodové opevnené sídlo bolo dosť významné na to, aby sa v ňom schádzala stoličná kongregácia. V stredoveku sa osada delila na Vyšnú a Nižnú Tornaľu a v pôdoryse mesta to vidno dodnes.
A tax list of 1427 counts forty-six peasant holdings here, which made Tornaľa a substantial place by the standards of the Slaná valley. In the middle of the century the Hussite troops who held much of northern Hungary occupied it too, and the army of King Matthias Corvinus took it back in 1459 as he cleared them out of Gemer. For an unwalled market town, being 'taken' usually meant a garrison moving in — and the market paying for it.Daňový súpis z roku 1427 tu ráta štyridsaťšesť poddanských usadlostí, čo z Tornale robilo na pomery údolia Slanej poriadnu obec. V polovici storočia ju obsadili aj husitské vojská, ktoré držali veľkú časť severného Uhorska, a roku 1459 ju dobylo späť vojsko kráľa Mateja Korvína, keď od nich čistil Gemer. Pre neopevnené trhové mesto znamenalo „dobytie“ zvyčajne to, že sa doň nasťahovala posádka — a trh ju platil.
János Tornallyay, head of the family, was killed at the battle of Mohács in 1526, where the Ottomans destroyed the Hungarian army and the kingdom broke into three pieces. The consequences reached here within a generation: Turkish raiders struck Tornaľa in 1556, and the district was drawn into the Ottoman sanjak of Fiľakovo, administered from Rimavská Sobota, on and off from 1554 until the Ottomans were driven out in 1686. An open town on flat ground had no answer to this except to pay — and it paid both sides.Ján Tornallyay, hlava rodu, padol roku 1526 v bitke pri Moháči, kde Osmani zničili uhorské vojsko a kráľovstvo sa rozpadlo na tri časti. Následky sem dorazili do jednej generácie: roku 1556 Tornaľu prepadli turecké oddiely a okolie bolo s prestávkami od roku 1554 až do vyhnania Osmanov roku 1686 začlenené do fiľakovského sandžaku, ktorý sa spravoval z Rimavskej Soboty. Otvorené mesto na rovine na to nemalo inú odpoveď ako platiť — a platilo obom stranám.
Once the frontier had gone, what Tornaľa had left was its road. In the eighteenth century it became a busy posting station on the route along the Slaná, where the mail changed horses and travellers stopped for the night. It stayed small: a survey of 1828 counted 622 people in 96 houses, and 708 by 1837. That is a large village, not a town. Everything that would make Tornaľa a town was still fifty years away, and it would arrive on rails.Keď hranica zmizla, zostala Tornali jej cesta. V osemnástom storočí sa z nej stala rušná poštová stanica na trase pozdĺž Slanej, kde sa prepriahali kone a cestujúci nocovali. Zostávala však malá: súpis z roku 1828 tu napočítal 622 ľudí v 96 domoch, roku 1837 už 708. To je veľká dedina, nie mesto. Všetko, čo z Tornale mesto urobilo, bolo ešte päťdesiat rokov ďaleko a malo prísť po koľajniciach.
In 1849 the war of the Hungarian revolution came down this valley, and revolutionary troops under the Polish general Henryk Dembiński fought the imperial corps of Franz Schlik at Tornaľa. Hungarian accounts record the day as a revolutionary success. What such a fight meant for a village of seven hundred people is written down nowhere, but two armies living off the same fields for a week is its own kind of disaster, and it is usually the part of a battle that no monument mentions.Roku 1849 zišla do tohto údolia vojna maďarskej revolúcie a revolučné vojsko pod velením poľského generála Henryka Dembińského sa pri Tornali stretlo s cisárskym zborom Franza Schlika. Maďarské pramene si ten deň zapisujú ako revolučný úspech. Čo taký boj znamenal pre dedinu so sedemsto obyvateľmi, nikde zapísané nie je — no dve vojská, ktoré týždeň žijú z tých istých polí, sú katastrofa samy osebe, a býva to práve tá časť bitky, o ktorej nijaký pomník nehovorí.
Tornaľa was made the seat of a district in 1853, and in 1873 the railway arrived — the line running along the southern edge of the Ore Mountains from Zvolen towards Košice. That single event created the modern town. The station, the yards and the streets that grew around them are most of what Tornaľa physically is, and it became the political, economic and cultural centre of its stretch of the Slaná. The census of 1880 found 1,115 inhabitants, overwhelmingly Hungarian-speaking; by 1900 there were 1,793.Roku 1853 sa Tornaľa stala sídlom okresu a roku 1873 sem prišla železnica — trať vedúca po južnom okraji Slovenského rudohoria zo Zvolena smerom na Košice. Práve táto jediná udalosť vytvorila moderné mesto. Stanica, koľajiská a ulice, ktoré okolo nich vyrástli, sú väčšinou toho, čím Tornaľa fyzicky je, a stala sa politickým, hospodárskym i kultúrnym strediskom svojho úseku Slanej. Sčítanie roku 1880 tu našlo 1 115 obyvateľov, prevažne maďarsky hovoriacich, roku 1900 už 1 793.
In 1918 Tornaľa became part of Czechoslovakia — a state in which Slovak was for the first time the language of government, courts and schools, in a town where almost everybody spoke Hungarian. Czech and Slovak officials, railwaymen and teachers moved in, and the census of 1930 counted 3,469 people, twice the figure of 1900, with much of the increase made up of them. This is where the town's twentieth-century difficulty begins: one town, two communities, and a run of governments each trying to settle the question by decree.Roku 1918 sa Tornaľa stala súčasťou Československa — štátu, v ktorom bola slovenčina po prvý raz jazykom úradov, súdov a škôl, a to v meste, kde takmer všetci hovorili po maďarsky. Prisťahovali sa českí a slovenskí úradníci, železničiari a učitelia a sčítanie roku 1930 napočítalo 3 469 ľudí, dvojnásobok stavu z roku 1900, pričom veľkú časť prírastku tvorili práve oni. Tu sa začína tornaľské trápenie dvadsiateho storočia: jedno mesto, dve spoločenstvá — a rad vlád, z ktorých každá sa tú otázku pokúšala vyriešiť nariadením.
The First Vienna Award of November 1938 put the whole southern belt of Slovakia, Tornaľa with it, into Hungary; the census of 1941 counted 3,799 people. Soviet troops of the 2nd Ukrainian Front entered the town on 19 December 1944 and Czechoslovakia had it back.Prvá viedenská arbitráž z novembra 1938 pripojila celý južný pás Slovenska aj s Tornaľou k Maďarsku; sčítanie roku 1941 tu napočítalo 3 799 ľudí. 19. decembra 1944 vstúpili do mesta sovietske vojská 2. ukrajinského frontu a mesto sa vrátilo Československu.
In 1948 the town was renamed Šafárikovo, after Pavol Jozef Šafárik, the Slovak scholar born at Kobeliarovo in the Gemer hills to the north-east. In 1960 it lost the district it had held since 1853, and the offices went elsewhere. Neighbouring villages were merged into it in 1964 and 1971, and the population reached about seven thousand by 1980 — but the standing it lost in 1960 never came back.Roku 1948 mesto premenovali na Šafárikovo, podľa Pavla Jozefa Šafárika, slovenského učenca narodeného v Kobeliarove v gemerských vrchoch na severovýchode. Roku 1960 prišlo o okres, ktorý malo od roku 1853, a úrady odišli inam. V rokoch 1964 a 1971 k nemu pripojili susedné obce a do roku 1980 stúpol počet obyvateľov asi na sedemtisíc — postavenie, o ktoré prišlo roku 1960, sa však už nevrátilo.
In 1990, in the first months after the Velvet Revolution, the town took its old name back: Šafárikovo became Tornaľa again. The same thing was happening all across southern Slovakia — places renamed by decree in the 1940s and 1950s reclaiming the names their own people had gone on using anyway. It is a small administrative act and a large statement, and it is one of the clearest examples anywhere of what the return of ordinary local decision-making actually looked like on the ground.Roku 1990, v prvých mesiacoch po Nežnej revolúcii, si mesto vzalo späť svoje staré meno: zo Šafárikova sa opäť stala Tornaľa. Po celom južnom Slovensku sa dialo to isté — obce premenované nariadením v štyridsiatych a päťdesiatych rokoch si brali späť mená, ktoré ich vlastní ľudia aj tak celý čas používali. Je to malý úradný krok a veľké vyhlásenie a je to jeden z najzreteľnejších príkladov toho, ako návrat obyčajného miestneho rozhodovania vyzeral v praxi.
In 1996 Tornaľa was attached to the Revúca district, whose other half lies an hour north in the mountains — an odd pairing of warm lowland and cold upland that the map has produced more than once in Gemer. The town lives on farming, food processing, small workshops and work found elsewhere — in Rimavská Sobota, in Rožňava, across the border in Hungary, or further west.Roku 1996 pripojili Tornaľu k okresu Revúca, ktorého druhá polovica leží hodinu cesty na sever v horách — čudné spojenie teplej nížiny a chladnej vrchoviny, aké mapa v Gemeri vytvorila neraz. Mesto žije z poľnohospodárstva, potravinárstva, malých dielní a z práce nájdenej inde — v Rimavskej Sobote, v Rožňave, za hranicou v Maďarsku alebo ďalej na západe.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.