Modrý Kameň — "blue stone" — is a small castle that had one very bad summer. Ancestors of the Balassa family built it on a rock above the road through Novohrad; an Ottoman army took it in 1575 and the Ottoman garrison blew it up when they were driven out in 1593. The baroque house standing in its lower ward was built two centuries later by the same family, and today it holds the only museum of puppetry and toys in Slovakia.Modrý Kameň je malý hrad, ktorý mal jedno veľmi zlé leto. Predkovia Balašovcov ho postavili na brale nad cestou cez Novohrad; roku 1575 ho dobylo osmanské vojsko a osmanská posádka ho pri odchode roku 1593 vyhodila do vzduchu. Barokový kaštieľ, ktorý dnes stojí naprieč jeho dolným nádvorím, postavil o dve storočia neskôr ten istý rod — a sídli v ňom jediné múzeum bábkarstva a hračiek na Slovensku.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The Mongol invasion of 1241 wrecked the Kingdom of Hungary's wooden forts and taught its king one lesson: build in stone, and build high. In the second half of the thirteenth century the ancestors of the family later known as the Balassa put a castle on this rocky outcrop — a compact upper castle on the crown of the hill with a walled ward beneath it, enough to hold a garrison and take a toll from the road below. The place is first named in writing in 1290, spelled Keykkw, and in that same year its holder, Kazimír of the Hont-Pázmány clan, was forced to surrender it. The name means "blue stone", and it comes from the rock the castle stands on.Vpád Mongolov roku 1241 zničil drevené hradiská Uhorska a kráľa naučil jedno: stavať z kameňa a vysoko. V druhej polovici 13. storočia postavili predkovia rodu, ktorý neskôr poznáme ako Balašovcov, na tomto skalnatom brale hrad — malý horný hrad na temene kopca a pod ním opevnené predhradie, práve dosť na posádku a na vyberanie mýta z cesty popod hrad. Prvý raz sa miesto v písomnostiach spomína roku 1290 v tvare Keykkw a v tom istom roku ho jeho držiteľ Kazimír z rodu Hunt-Poznanovcov musel odovzdať. Meno znamená to, čo hovorí — modrý kameň — a pochádza od skaly, na ktorej hrad stojí.
For the first two decades of the fourteenth century the north of the kingdom effectively had no king. Matúš Čák of Trenčín, the most powerful of the Hungarian oligarchs, ran a private state out of his castles, and Modrý Kameň was one of the many he took; after him it was held by Peter Zólyomi. Only when Charles Robert of Anjou broke the oligarchs did castles like this go back to being ordinary noble seats. From the fourteenth century on Modrý Kameň belonged to the Balassa, and their name runs through the history of this whole border country — including, later, the fortified monastery at Bzovík and half the castles of Novohrad.Prvé dve desaťročia 14. storočia nemal sever krajiny fakticky kráľa. Matúš Čák Trenčiansky, najmocnejší z uhorských oligarchov, spravoval zo svojich hradov vlastný štát a Modrý Kameň bol jedným z mnohých, ktoré si vzal; po ňom ho držal Peter Zólyomi. Až keď Karol Róbert z Anjou oligarchov zlomil, vrátili sa hrady ako tento k obyčajnému šľachtickému životu. Od 14. storočia patril Modrý Kameň Balašovcom a ich meno sa tiahne dejinami celého tohto pohraničia — neskôr aj opevneným kláštorom v Bzovíku a polovicou novohradských hradov.
After the Ottomans destroyed the Hungarian army at Mohács in 1526 and took Buda in 1541, the war moved steadily north. Fiľakovo, thirty kilometres east of here, fell in 1554 and became the seat of an Ottoman sanjak — a frontier district whose garrison raided north every season. The small Balassa strongholds behind it, Modrý Kameň among them, were suddenly front-line posts: undermanned, unpaid for months at a time, and a long way from any help. They lived like that for twenty years, and everyone involved knew it could not last.Keď Osmani roku 1526 pri Moháči rozdrvili uhorské vojsko a roku 1541 obsadili Budín, vojna sa krok za krokom posúvala na sever. Fiľakovo, tridsať kilometrov odtiaľto na východ, padlo roku 1554 a stalo sa sídlom osmanského sandžaku — pohraničného okresu, ktorého posádka podnikala každú sezónu výpady na sever. Malé balašovské pevnôstky za ním, medzi nimi Modrý Kameň, sa zrazu ocitli v prvej línii: bez dostatku mužov, mesiace bez žoldu a ďaleko od akejkoľvek pomoci. Takto žili dvadsať rokov a všetci zúčastnení vedeli, že to nemôže vydržať.
The family that was about to lose this castle had already given the frontier its poet. Bálint Balassi was born in 1554 at Zvolen castle, into the same Balassa line, and wrote the first great lyric poetry in the Hungarian language — soldiers' songs, love songs and hymns — in the camps and garrisons of exactly this border war. He spent his life in the saddle between two empires, quarrelled with almost everybody, and died in 1594 of wounds taken at the siege of Esztergom, in the same long war that had cost his family its castles. The museum in the mansion here keeps a room about him.Rod, ktorý mal o tento hrad prísť, dal pohraničiu jeho básnika. Bálint Balassi sa narodil roku 1554 na Zvolenskom zámku, do tej istej balašovskej vetvy, a napísal prvú veľkú lyriku v maďarčine — vojenské piesne, ľúbostné básne aj duchovné spevy — priamo v táboroch a posádkach tejto pohraničnej vojny. Život prežil v sedle medzi dvoma ríšami, pohádal sa takmer s každým a roku 1594 zomrel na zranenia z obliehania Ostrihomu, v tej istej dlhej vojne, ktorá jeho rodu vzala hrady. Múzeum v tunajšom kaštieli mu venuje samostatnú miestnosť.
In the summer of 1575 a campaign launched out of Buda swept up the whole chain of Novohrad hill castles — Divín, Šomoška and Modrý Kameň — in a matter of weeks. Modrý Kameň held out for three days. On 17 July 1575 its commander, Imrich Pribek, got out and made for Divín, and the castle became an Ottoman garrison post. The Ottomans held it for the best part of twenty years, called it Ikipolanka, and added a second line of fortification of their own. For those two decades, the road below this hill was an Ottoman road.V lete 1575 zmietla výprava vypravená z Budína celú reťaz novohradských hradov — Divín, Šomošku aj Modrý Kameň — za niekoľko týždňov. Modrý Kameň vydržal tri dni. Sedemnásteho júla 1575 sa jeho veliteľ Imrich Pribek prebil von a zamieril na Divín a z hradu sa stala osmanská posádka. Osmani ho držali takmer dvadsať rokov, volali ho Ikipolanka a pristavali si vlastné druhé opevnenie. Tie dve desaťročia bola cesta pod týmto kopcom osmanskou cestou.
The long war that began in 1593 pushed the frontier back south again. On 15 December 1593 an imperial army under Krištof Tiefenbach retook Modrý Kameň — and this is one of the cases where "destroyed by the Turks" is actually true: the Ottoman garrison blew the castle up as they abandoned it, and what the imperial troops got back was a wreck. It matters that this one is documented, because the same phrase is repeated about dozens of Slovak castles where the real damage was done by fire, by neglect, or by a Habsburg order to demolish.Dlhá vojna, ktorá sa začala roku 1593, posunula hranicu opäť na juh. Pätnásteho decembra 1593 dobylo Modrý Kameň späť cisárske vojsko Krištofa Tiefenbacha — a toto je jeden z mála prípadov, keď veta „zničili ho Turci“ naozaj platí: osmanská posádka hrad pri odchode vyhodila do vzduchu a cisárski dostali späť trosku. Že je to tu doložené, je dôležité, lebo tú istú vetu opakujeme o desiatkach slovenských hradov, ktoré v skutočnosti zničil požiar, zanedbanie alebo habsburský rozkaz na zbúranie.
Žigmund Balassa rebuilt the castle between about 1603 and 1612, and the village below it was resettled at the same time. It did not hold. The seventeenth century put this country through a run of anti-Habsburg risings and one more Ottoman advance — Nové Zámky fell in 1663 and the frontier came north again — and by the end of it the upper castle was a shell nobody thought worth repairing. A hilltop fortress only makes sense while there is something to defend from it. When the wars finally ended, there was not.Žigmund Balaša dal hrad okolo rokov 1603 – 1612 znova postaviť a v tom istom čase sa nanovo zaľudnila aj dedina pod ním. Nevydržalo to. Sedemnáste storočie prehnalo krajinou sériu protihabsburských povstaní a ešte jeden osmanský postup — roku 1663 padli Nové Zámky a hranica sa opäť posunula na sever — a na jeho konci bol horný hrad prázdnou škrupinou, ktorú už nikomu nestálo za opravu. Hrad na kopci má zmysel dovtedy, kým je z čoho brániť. Keď sa vojny skončili, nebolo.
In 1730 Gabriel Balassa built a baroque residence across the lower ward: a two-storey house on a U-shaped plan, raised on the fortress footings and partly out of the fortress's own stone. Its chapel, dedicated to St Anne, was finished in 1759 — the slender turret you can see from the park belongs to it. The result is worth looking at properly, because it is unusual: a comfortable country house sitting inside the broken shell of a frontier castle, built by the very family that had lost the castle, at the moment they stopped expecting to be attacked.Roku 1730 dal Gabriel Balaša postaviť naprieč dolným nádvorím barokový kaštieľ: dvojpodlažnú stavbu na pôdoryse do U, položenú na základoch pevnosti a sčasti postavenú z jej vlastného kameňa. Kaplnku zasvätenú svätej Anne dokončili roku 1759 — patrí jej štíhla vežička, ktorú vidno z parku. Výsledok stojí za dlhší pohľad, lebo je nezvyčajný: pohodlné vidiecke sídlo vo vnútri rozbitej škrupiny pohraničnej pevnosti, postavené presne tým rodom, ktorý o hrad prišiel — vo chvíli, keď prestal čakať útok.
The Balassa line died out in 1899, after more than five hundred years on this hill, and the estate passed to the Almássy family. Then the map changed: Austria-Hungary broke apart in 1918 and Modrý Kameň became part of Czechoslovakia. In 1923 the castle and the estate around it were sold to the Czechoslovak state, as part of the land reform that broke up the great noble holdings across the new republic. That sale is ultimately why anyone can walk in today — from then on the place belonged to the public rather than to a family.Balašovský rod vymrel roku 1899 po viac ako piatich storočiach na tomto kopci a panstvo prešlo na Almásiovcov. Potom sa zmenila mapa: Rakúsko-Uhorsko sa roku 1918 rozpadlo a Modrý Kameň sa stal súčasťou Československa. Roku 1923 hrad aj panstvo okolo neho odkúpil československý štát v rámci pozemkovej reformy, ktorá po celej novej republike rozbíjala veľké šľachtické majetky. Práve tento predaj je napokon dôvod, prečo sem dnes môže prísť ktokoľvek — miesto od tej chvíle patrí verejnosti, nie rodine.
The Slovak State that existed from 1939 to 1945 was Nazi Germany's ally. On 29 August 1944 the Slovak National Uprising broke out, partisan groups operated in the hills around Modrý Kameň, and the town below the castle became the seat of the district's revolutionary national committee — the uprising's own local government, set up in defiance of the Bratislava regime. German units put the uprising down in the autumn, and the front reached this country over the following winter.Slovenský štát, ktorý existoval v rokoch 1939 – 1945, bol spojencom nacistického Nemecka. Dvadsiateho deviateho augusta 1944 vypuklo Slovenské národné povstanie, v okolitých vrchoch pôsobili partizánske skupiny a mesto pod hradom sa stalo sídlom okresného revolučného národného výboru — vlastnej povstaleckej samosprávy postavenej proti bratislavskému režimu. Nemecké jednotky povstanie na jeseň potlačili a cez nasledujúcu zimu dorazil do kraja front.
The mansion now holds the Slovak National Museum's Museum of Puppetry Cultures and Toys, the only collection of its kind in the country: marionettes, rod and glove puppets, whole travelling stages, and cabinets of historic toys. There is a room on the poet Bálint Balassi, an ethnographic display of the region, and — unexpectedly — a history of dentistry. Behind and above the house the walls of the medieval castle can be walked freely, which is the best way to understand what happened here: a garrison captured, occupied and abandoned inside a single lifetime, with a comfortable house built over its ruins two hundred years later.V kaštieli dnes sídli Múzeum bábkarských kultúr a hračiek, pracovisko Slovenského národného múzea a jediná zbierka svojho druhu v krajine: marionety, javajky a maňušky, celé kočovné divadlá a vitríny historických hračiek. Je tu miestnosť o básnikovi Bálintovi Balassim, národopisná expozícia kraja a — celkom nečakane — dejiny zubného lekárstva. Za domom a nad ním sa dá voľne prejsť múrmi stredovekého hradu, a to je najlepší spôsob, ako pochopiť, čo sa tu stalo: posádka, ktorú za jediný ľudský vek dobyli, obsadili a opustili, a o dvesto rokov neskôr pohodlný dom postavený na jej troskách.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.