In 1952 the communist state struck the word Svätý — Holy — out of the town's name, and Liptovský Svätý Mikuláš became simply Liptovský Mikuláš. Through the 1960s and 1970s the villages around it — Palúdzka, Okoličné, Demänová, Iľanovo, Ploštín and the rest — were absorbed one by one into the town. And between 1965 and 1975 the Váh just west of it was dammed to make Liptovská Mara, which floods almost 27 square kilometres. Villages went under the water, among them the one that gave the reservoir its name: first mentioned in 1314, the meeting place of the Liptov nobility until 1449, the village where a forger of royal charters was burned in 1390 — and at the end, 329 people in 61 houses. Only its Gothic church tower and the parsonage were left standing; the church itself was pulled down and its fittings carried up the Belá valley to Pribylina, where a copy of it was rebuilt in the open-air Museum of the Liptov Village.V roku 1952 komunistický štát vyškrtol z názvu mesta slovo Svätý a z Liptovského Svätého Mikuláša sa stal jednoducho Liptovský Mikuláš. V šesťdesiatych a sedemdesiatych rokoch pripojili k mestu jednu po druhej okolité obce — Palúdzku, Okoličné, Demänovú, Iľanovo, Ploštín a ďalšie. A v rokoch 1965 – 1975 zahradili Váh západne od mesta a vznikla Liptovská Mara, ktorá zatápa takmer 27 štvorcových kilometrov. Pod vodu sa dostali dediny, medzi nimi tá, ktorá priehrade dala meno: prvý raz sa spomína v roku 1314, do roku 1449 sa v nej schádzala liptovská šľachta, v roku 1390 v nej upálili falšovateľa kráľovských donačných listín — a na konci mala 329 obyvateľov v 61 domoch. Zostala z nej len veža gotického kostola a budova fary; samotný kostol zbúrali a jeho zariadenie odviezli dolinou Belej do Pribyliny, kde v Múzeu liptovskej dediny postavili jeho kópiu.
