On 1 May 1918, with the war still being fought, some three thousand workers and townspeople gathered in front of the Čierny orol — the Black Eagle building — and in its yard. The local social democrats organised it; the speaker they asked for was the physician Vavro Šrobár. The six points of the resolution demanded a just and lasting peace, a vote for every adult with a secret ballot, freedom of the press and of speech, an end to war profiteering and a working day fixed by law. And one clause went further than anyone in Hungary had gone in public: it demanded "the unconditional recognition of the right of self-determination of all nations, not only beyond the borders of our monarchy, but of the nations of Austria-Hungary too, and therefore also of the Hungarian branch of the Czechoslovak people." Six months later there was a Czechoslovakia. It was said out loud here first.Prvého mája 1918, keď sa ešte bojovalo, sa pred budovou Čierneho orla a na jej dvore zišli asi tri tisícky robotníkov a obyvateľov mesta. Zhromaždenie zorganizovali mikulášski sociálni demokrati a o prejav požiadali lekára Vavra Šrobára. Šesť bodov rezolúcie žiadalo spravodlivý a trvalý mier, volebné právo pre každého dospelého a tajné hlasovanie, slobodu tlače a slova, koniec vojnového zbohatlíctva a zákonom určený pracovný čas. A jedna veta zašla ďalej, než sa dovtedy v Uhorsku verejne povedalo: žiadala „bezpodmienečné uznanie práva na sebaurčenie všetkých národov nielen za hranicami našej monarchie, ale i národov Rakúsko-Uhorska, teda aj uhorskej vetvy československého kmeňa.“ O pol roka neskôr existovalo Československo. Nahlas to zaznelo najskôr tu.
