Mines, guilds and the EnlightenmentBane, cechy a osvietenstvo
Liptovský MikulášLiptovský Mikuláš
The trial file is the reason Jánošík is more than a folk song, and it is worth knowing what is in it. It lists robberies on the roads: merchants, a nobleman riding to a funeral, an officer's widow, a priest floating down the Váh on a raft, a pastor's wife on another raft. It records one death — the priest of Domaniža, shot in September 1712 — which Jánošík put on two companions while he was away drinking water. What the file does not contain, anywhere, is robbing the rich to give to the poor. That was added later, and you can name the men who added it: Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, a bookbinder of this town who had watched a robber beheaded with a sword at Vrbica in 1829, printed almost the whole protocol in his calendar in 1831–1833; the young poet Janko Kráľ, born here, helped copy it out; and the Romantics finished the job, above all Ján Botto with his poem on Jánošík's death in 1862. The original file was lost somewhere in the nineteenth century — what survives is the copy Fejérpataky checked against it and certified on 15 September 1844, now in Martin. Being able to tell which half of a national story is evidence and which half is what people needed to be true is the most useful thing this town can teach you.Súdny spis je dôvod, prečo je Jánošík viac než ľudová pieseň — a oplatí sa vedieť, čo v ňom naozaj je. Vypočítava lúpeže na cestách: kupci, zeman idúci na pohreb, vdova po dôstojníkovi, farár plaviaci sa na plti dolu Váhom, manželka evanjelického kňaza na inej plti. Zaznamenáva jedno usmrtenie — domanižského farára, postreleného v septembri 1712 — ktoré Jánošík zvalil na dvoch tovarišov s tým, že on vtedy pil vodu. Čo v spise nenájdete nikde, je bohatým brať a chudobným dávať. To pribudlo neskôr a vieme aj mená tých, ktorí to pridali: Gašpar Fejérpataky-Belopotocký, mikulášsky kníhviazač, ktorý v roku 1829 na vlastné oči videl vo Vrbici popravu zbojníka mečom, uverejnil takmer celú zápisnicu vo svojom kalendári v rokoch 1831 – 1833; mladý básnik Janko Kráľ, mikulášsky rodák, sa podieľal na jej odpise; a romantici dielo dokonali, predovšetkým Ján Botto básňou o Jánošíkovej smrti z roku 1862. Pôvodný spis sa kdesi v 19. storočí stratil — zachoval sa odpis, ktorý Fejérpataky porovnal s originálom a overil 15. septembra 1844; dnes je v Martine. Vedieť rozoznať, ktorá polovica národného príbehu je doklad a ktorá je to, čo ľudia potrebovali mať za pravdu, je to najužitočnejšie, čo vás toto mesto naučí.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.