About thirty men of Štúr's circle met here on 10 May 1848 and adopted the Žiadosti slovenského národa — the Demands of the Slovak Nation, often called simply the Mikuláš Demands, and the first Slovak political programme ever written down. They were read out publicly the next day at the Ondrašová baths, now a district of the town. Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža — the local pastor — led the meeting and are the three names traditionally attached to the text; the push for a national petition had come from Ján Francisci and Štefan Marko Daxner, and the fourteen points built on earlier county petitions from Liptov in March and Nitra in April. Those points asked for equality between the nations of Hungary and an assembly for each, Slovak in the schools, courts and offices of Slovak counties, Slovak secondary schools and a university, the red-and-white flag, the vote from twenty-one, freedom of the press and of assembly, the end of serfdom for every class of peasant — and, in point twelve, the release from prison of the poet Janko Kráľ, born in this town and locked up for reading the new freedoms out to villagers.Asi tridsať mužov zo Štúrovho okruhu sa tu 10. mája 1848 zišlo a prijalo Žiadosti slovenského národa, ktorým sa hovorí aj Mikulášske žiadosti — vôbec prvý zapísaný slovenský politický program. Nasledujúci deň ich verejne vyhlásili v Ondrašovských kúpeľoch, dnes mestskej časti Liptovského Mikuláša. Zhromaždenie viedli Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban a Michal Miloslav Hodža — miestny farár — a sú to tri mená, ktoré sa s textom tradične spájajú; podnet na národnú petíciu vyšiel od Jána Francisciho a Štefana Marka Daxnera a štrnásť bodov nadviazalo na staršie stoličné žiadosti z Liptova z marca a z Nitry z apríla. Body žiadali rovnoprávnosť národov Uhorska a vlastný snem pre každý z nich, slovenčinu v školách, na súdoch a v úradoch slovenských stolíc, slovenské stredné školy a univerzitu, uznanie červeno-bielej zástavy, volebné právo od dvadsiatich jeden rokov, slobodu tlače a zhromažďovania, zrušenie poddanstva pre všetky vrstvy roľníkov — a v dvanástom bode prepustenie básnika Janka Kráľa, mikulášskeho rodáka, ktorého zavreli za to, že čítal sedliakom nové slobody.
