Nothing in the fourteen points asked to leave Hungary; they asked for a fairer Hungary. The government in Pest refused them outright, declared martial law in Slovakia and issued arrest warrants for the three men who had led the meeting: Štúr on 12 May, Hodža on 22 May, Hurban on 1 June 1848. All three had to flee the country, and the Slovak movement went underground within a month of writing its first programme. That is worth sitting with. A revolution had just abolished serfdom and promised civil rights, and the same revolutionary government would not extend those rights to a people who asked in the wrong language.Ani jeden zo štrnástich bodov nežiadal odchod z Uhorska; žiadali spravodlivejšie Uhorsko. Vláda v Pešti ich rovno odmietla, vyhlásila na Slovensku stanné právo a vydala zatykače na troch mužov, ktorí zhromaždenie viedli: na Štúra 12. mája, na Hodžu 22. mája a na Hurbana 1. júna 1848. Všetci traja museli utiecť z krajiny a slovenské hnutie sa mesiac po napísaní svojho prvého programu ocitlo v ilegalite. Nad tým sa oplatí zastaviť. Revolúcia práve zrušila poddanstvo a sľúbila občianske práva — a tá istá revolučná vláda tie práva nepriznala ľuďom, ktorí o ne požiadali v nesprávnom jazyku.
