In 1767 Maria Theresa imposed a written urbár on the whole kingdom — a register setting down exactly how much land each serf family held and how many days of labour it owed its lord. For a village like Smolenice that was the first time its obligations existed on paper rather than at the lord's discretion, which is why so many Slovak villages date their oldest surviving records to that decade. In 1777 the estate passed to Count Ján Pálffy, who never lived in the castle, and during the Napoleonic wars the ruin's main building burned out. For the next hundred years the village lived under a burnt shell on the hill.Roku 1767 zaviedla Mária Terézia v celom kráľovstve písomný urbár — súpis, ktorý presne určoval, koľko pôdy má poddanská rodina a koľko dní roboty dlhuje svojmu zemepánovi. Pre dedinu ako Smolenice to bolo prvý raz, keď jej povinnosti stáli na papieri, a nie na vôli pána; práve preto majú mnohé slovenské obce najstaršie zachované záznamy z tohto desaťročia. Roku 1777 prešlo panstvo na grófa Jána Pálfiho, ktorý na hrade nikdy nebýval, a počas napoleonských vojen hlavná budova zrúcaniny vyhorela. Ďalších sto rokov žila dedina pod vypálenou škrupinou na kopci.
