Peace after 1711 turned Skalica from a fortified town into a working one. Its trades organised themselves into guilds — associations that set prices and standards, trained apprentices and buried their own dead — and the list of them is a portrait of the place: masons and stonecutters, clothmakers, vintners, bootmakers, blacksmiths, butchers, soap-boilers, furriers and tailors. More religious orders arrived, the Carmelites and the Paulines among them, and the skyline of church towers you see from the square is largely eighteenth-century work. Eight kilometres away, in 1736, Francis Stephen of Lorraine — who married the Habsburg heiress Maria Theresa that same year and was later crowned Holy Roman Emperor — bought the Holíč estate and began turning it into a country residence, a model farm and a pottery factory. Imperial money had arrived on Skalica's doorstep, and wine from the slopes behind the town was the other steady income, as it still is.Mier po roku 1711 premenil Skalicu z opevneného mesta na pracujúce. Remeslá sa združili do cechov — spolkov, ktoré určovali ceny a kvalitu, vychovávali učňov a pochovávali si vlastných mŕtvych — a ich zoznam je portrétom mesta: murári a kamenári, súkenníci, vinári, čižmári, kováči, mäsiari, mydlári, kožušníci a krajčíri. Prišli ďalšie rehole, medzi nimi karmelitáni a pavlíni, a rad kostolných veží, ktorý vidno z námestia, je z veľkej časti dielom osemnásteho storočia. Osem kilometrov odtiaľto kúpil v roku 1736 František Štefan Lotrinský — ktorý sa v tom istom roku oženil s habsburskou dedičkou Máriou Teréziou a neskôr bol korunovaný za rímskeho cisára — holíčske panstvo a začal z neho robiť vidiecke sídlo, vzorový majer a keramickú manufaktúru. Cisárske peniaze pristáli Skalici priamo pod nosom; druhým stálym príjmom bolo víno zo svahov za mestom, ako je ním dodnes.
