Šamorín stands at the upper end of the Žitný ostrov, some twenty kilometres downstream from Bratislava, and much of its history is a competition it lost. It was the port and market of the island and a free royal town in 1405 — and then Bratislava became the capital of what was left of Hungary, and a town twenty kilometres away had no chance. What that failure preserved is a medieval church older than almost anything else on the island, with its wall paintings still on the walls, and a small market town that the capital has only now caught up with.Šamorín leží na hornom konci Žitného ostrova, asi dvadsať kilometrov po prúde od Bratislavy, a veľká časť jeho dejín je súťažou, ktorú prehral. Bol prístavom a trhom ostrova a roku 1405 dokonca slobodným kráľovským mestom — potom sa však Bratislava stala hlavným mestom toho, čo z Uhorska zostalo, a mesto vzdialené dvadsať kilometrov nemalo šancu. Práve tá prehra zachovala stredoveký kostol starší než takmer čokoľvek iné na ostrove, s nástennými maľbami stále na stenách, a malé trhové mesto, ktoré hlavné mesto dobehlo až teraz.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Before the kingdomPred kráľovstvom
Šamorín sits just below the gap where the Danube leaves the Carpathians, slows down and begins dropping the gravel that built the island. In Roman times this river was a state frontier: the empire's fort of Gerulata stood a short way upstream at what is now Rusovce, on the imperial bank, and this side was Barbaricum — land the legions watched but never governed. Slavs settled the island from the sixth century, farming and fishing among its branches and marshes. Everything the town later became — a port, a market, and in our own time a dyke with a reservoir behind it — follows from standing on this exact stretch of river.Šamorín leží tesne pod bránou, ktorou Dunaj vychádza z Karpát, spomaľuje a začína ukladať štrk, z ktorého je celý ostrov. V rímskych časoch bola táto rieka štátnou hranicou: neďaleko proti prúdu, v dnešných Rusovciach, stála rímska pevnosť Gerulata na cisárskom brehu a táto strana bola Barbaricum — územie, ktoré légie strážili, ale nikdy nespravovali. Od 6. storočia ostrov osídlili Slovania, ktorí gazdovali a rybárčili medzi riečnymi ramenami a mokraďami. Všetko, čím sa mesto neskôr stalo — prístav, trh a v našich časoch hrádza so zdržou za ňou —, vyplýva z toho, že stojí práve na tomto úseku rieky.
In the ninth century the island belonged to the Principality of Nitra and then to Great Moravia. As at every village on the Žitný ostrov, nothing yet found at Šamorín can be tied to that state by name, so the correct thing to say is that the island was Moravian and that the town, as a town, did not yet exist. The Moravian centres of power were further north and east — Nitra, the castle hill of Bratislava, Devín — and this was their farmland. Moravian rule ended in 907, when Hungarian horsemen destroyed a Bavarian army near Bratislava, and the island passed to the Hungarians who have worked and named much of it ever since.V 9. storočí patril ostrov Nitrianskemu kniežatstvu a potom Veľkej Morave. Ako pri každej obci na Žitnom ostrove, ani v Šamoríne sa zatiaľ nenašlo nič, čo by sa dalo menovite spojiť s týmto štátom — správne je teda povedať, že ostrov bol moravský, ale mesto ako mesto ešte neexistovalo. Mocenské centrá Veľkej Moravy ležali severnejšie a východnejšie — Nitra, bratislavské hradné bralo, Devín — a toto bolo ich pole. Moravská moc sa skončila roku 907, keď staromaďarskí jazdci rozbili pri Bratislave bavorské vojsko, a ostrov prešiel k Maďarom, ktorí ho odvtedy z veľkej časti obrábajú a pomenúvajú.
This town is named after a building. Its church was dedicated to the Virgin Mary, and the Latin Sancta Maria wore down through Zent Maria, Samaria and Somorja into the Slovak Šamorín — the name is the church, repeated for eight hundred years. The building itself is a rarity, a four-aisled Romanesque hall and one of the oldest churches on the island, although historians disagree about when it went up: some place it as early as the eleventh century, others in the second half of the thirteenth. Around it grew a settlement of ferrymen, fishermen and market traders on the bank of the Danube.Toto mesto je pomenované podľa stavby. Jeho kostol bol zasvätený Panne Márii a latinské Sancta Maria sa cez tvary Zent Maria, Samaria a Somorja obrúsilo na slovenské Šamorín — meno je vlastne kostol, opakovaný osemsto rokov. Samotná stavba je vzácnosť: štvorloďový románsky kostol, jeden z najstarších na ostrove, hoci historici sa nezhodujú, kedy vznikol — jedni ho kladú už do 11. storočia, druhí až do druhej polovice 13. storočia. Okolo neho vyrástla osada prievozníkov, rybárov a trhovcov na brehu Dunaja.
Šamorín is often said to be first mentioned in 1238, in a charter naming an ecclesia Sancte Marie — but that document is now regarded as a later forgery. Forged charters were common, because a convincing old parchment could win a lawsuit over land. The first mention historians accept comes from the 1280s, after the Mongol invasion of 1241–42 had wrecked the kingdom and King Béla IV had spent the rest of his reign rebuilding it; no source records what the Mongols did on the island. What is recorded is that in 1287 the place was granted to Károly, the castellan of Bratislava castle. It is a good lesson in how history works: a date everyone repeats can be wrong, and the honest first date is usually later and duller.O Šamoríne sa často píše, že sa prvý raz spomína roku 1238 v listine, ktorá uvádza ecclesia Sancte Marie — dnes sa však táto listina považuje za neskorší falzifikát. Falšovanie listín bolo bežné: presvedčivý starý pergamen dokázal vyhrať súdny spor o pôdu. Prvá zmienka, ktorú historici uznávajú, pochádza z osemdesiatych rokov 13. storočia, teda z čias po vpáde Mongolov v rokoch 1241 – 1242, ktorý kráľovstvo zničil a ktorého obnove venoval Belo IV. zvyšok vlády; čo Mongoli robili na ostrove, nezaznamenal nikto. Zapísané je to, že roku 1287 dostal toto miesto Karol, kastelán bratislavského hradu. Je to dobrá lekcia o tom, ako funguje história: dátum, ktorý všetci opakujú, môže byť nesprávny, a poctivý prvý dátum býva neskorší a nudnejší.
Through the fourteenth century Šamorín was the market centre of the whole island and a working Danube port, which in an age without roads meant everything: goods moved by water, and a town with a landing stage had a living. Its German settlers were granted the right to live under Pressburg town law — the same rules as Bratislava, meaning their own magistrate and their own court instead of a lord's justice. In 1405 King Sigismund of Luxembourg made Šamorín a free royal town and exempted it from tolls, which placed it directly under the king rather than under a landlord, and in 1411 he confirmed its right to hold markets. For a town of this size on flat ground, that was about as high as it was possible to climb.Počas 14. storočia bol Šamorín trhovým strediskom celého ostrova a fungujúcim dunajským prístavom — a v dobe bez ciest to znamenalo všetko: tovar sa vozil po vode a mesto s prístaviskom malo z čoho žiť. Jeho nemeckí osadníci dostali právo žiť podľa bratislavského mestského práva, teda podľa tých istých pravidiel ako Bratislava: s vlastným richtárom a vlastným súdom namiesto zemepánskej spravodlivosti. Roku 1405 povýšil kráľ Žigmund Luxemburský Šamorín na slobodné kráľovské mesto a oslobodil ho od mýt — mesto tým podliehalo priamo kráľovi, nie zemepánovi — a roku 1411 mu potvrdil právo konať trhy. Pre mesto takej veľkosti na rovine to bolo asi to najvyššie, kam sa dalo vyšplhať.
The middle of the fifteenth century was violent in Slovakia: Ján Jiskra's Bohemian mercenaries held the mining towns and much of the north and east for years, and King Matthias Corvinus spent a decade prising them out. None of it reached the Žitný ostrov, which lay in the far south-west, in the shadow of Bratislava and firmly in royal hands. Šamorín's fifteenth century was therefore a matter of parchment rather than of war: in 1465 Matthias confirmed the privileges Sigismund had granted, and the town went on trading. It is worth noticing how much of Slovak history is decided by geography — the same flat, watery ground that gave nobody a place to build a castle also kept the armies away.Polovica 15. storočia bola na Slovensku násilná: českí žoldnieri Jána Jiskru z Brandýsa roky držali banské mestá a veľkú časť severu a východu a kráľ Matej Korvín ich odtiaľ vytláčal celé desaťročie. Na Žitný ostrov, ležiaci na krajnom juhozápade, v tieni Bratislavy a pevne v kráľovských rukách, z toho nedoľahlo nič. Šamorínske 15. storočie bolo preto vecou pergamenu, nie vojny: roku 1465 potvrdil Matej výsady, ktoré mestu dal Žigmund, a mesto obchodovalo ďalej. Stojí za povšimnutie, koľko zo slovenských dejín rozhoduje zemepis — tá istá rovná, vodnatá pôda, na ktorej sa nedal postaviť hrad, sem nepustila ani vojská.
After the defeat at Mohács in 1526 the Ottomans took the centre of the kingdom, and what remained of Royal Hungary moved its capital to Bratislava, where the kings were crowned from 1563. That was the end of Šamorín as a place that mattered: a capital twenty kilometres upstream drew off its trade, its ships and its ambitious people, and in 1589 the town lost its royal status and sank back to being a market town on somebody's estate. The Reformation swept the island in the same century and the old parish church of St Mary passed to the Reformed — Calvinist — congregation, which has held it ever since; that is why a medieval Catholic building is now a Protestant one with whitewashed walls. Its medieval paintings survived under later plaster and were uncovered only in 1954, which is the one respect in which losing turned out well.Po porážke pri Moháči roku 1526 obsadili Osmani stred kráľovstva a zvyšok kráľovského Uhorska presunul hlavné mesto do Bratislavy, kde sa od roku 1563 aj korunovalo. Tým sa skončil Šamorín ako miesto, na ktorom záležalo: hlavné mesto dvadsať kilometrov proti prúdu si stiahlo obchod, lode aj ctižiadostivých ľudí a roku 1589 mesto stratilo kráľovské výsady a kleslo späť na mestečko na cudzom panstve. V tom istom storočí prešla ostrovom reformácia a starý farský kostol Panny Márie pripadol reformovanej — kalvínskej — cirkvi, ktorá ho drží dodnes; preto je stredoveká katolícka stavba dnes protestantským kostolom s bielenými stenami. Stredoveké maľby sa pod neskoršou omietkou zachovali a odkryli ich až roku 1954 — a to je jediná vec, v ktorej sa prehra vyplatila.
In 1683 the Ottoman army marched up the Danube towards Vienna, and the kuruc rebels of Imrich Thököly — Hungarian nobles in revolt against the Habsburgs, allied to the sultan for the occasion — were campaigning across the north of the kingdom. In that year Šamorín burned. The sources say the fire happened during those campaigns but do not name who started it, and it is worth resisting the usual local shortcut that 'the Turks did it': across Slovakia, fires in this period were just as often the work of imperial soldiers, of rebel troops, or of plain accident. What is certain is that a town largely built of wood went up quickly and was rebuilt slowly.Roku 1683 tiahlo osmanské vojsko po Dunaji na Viedeň a kuruci Imricha Tököliho — uhorskí šľachtici v povstaní proti Habsburgovcom, pre tú príležitosť spojenci sultána — bojovali po celom severe kráľovstva. V tom roku Šamorín zhorel. Pramene hovoria, že požiar vypukol počas týchto ťažení, no nemenujú toho, kto ho založil, a oplatí sa odolať obvyklej miestnej skratke, že „to spravili Turci“: na Slovensku bývali požiare v tomto období rovnako často dielom cisárskych vojakov, povstalcov alebo obyčajnej nehody. Isté je len to, že mesto postavené prevažne z dreva zhorelo rýchlo a obnovovalo sa pomaly.
In 1690, with the Ottoman wars finally turning, the Pauline friars founded a monastery in Šamorín, and in 1778 they finished a baroque church beside it. They had barely settled in. In the 1780s Emperor Joseph II dissolved most contemplative orders across his lands, the Paulines among them, on the reasoning that a monastery which neither taught nor nursed the sick was of no use to the state; the buildings stayed, the community did not. By then Šamorín was one of the administrative centres of the Bratislava estate — a quiet farming and market town of exactly the sort the Habsburg reformers were busy counting, surveying and taxing.Roku 1690, keď sa osmanské vojny konečne obracali, založili v Šamoríne kláštor pavlíni a roku 1778 dokončili vedľa neho barokový kostol. Dlho si ho neužili. V osemdesiatych rokoch 18. storočia zrušil cisár Jozef II. vo svojich krajinách väčšinu rozjímavých reholí vrátane pavlínov s odôvodnením, že kláštor, ktorý ani neučí, ani neopatruje chorých, je štátu na nič; budovy zostali, rehoľná komunita nie. Šamorín bol vtedy už jedným zo správnych stredísk bratislavského panstva — tichým roľníckym a trhovým mestečkom presne toho druhu, aké habsburskí reformátori práve horlivo sčítavali, merali a zdaňovali.
The revolution of 1848 abolished serfdom: the farmers of the island stopped owing labour days to a landlord and began to own the fields they worked. The war that followed came close. Habsburg and Hungarian armies fought up and down the Danube and the Váh through 1849, and at the far end of the Žitný ostrov the fortress of Komárno held out after every other Hungarian force had surrendered, giving in only in the autumn. When it fell the revolution was over and the Habsburgs governed by decree for a decade — but the abolition of serfdom was never taken back, and that is the change from these years that mattered most to ordinary people here.Revolúcia roku 1848 zrušila poddanstvo: roľníci na ostrove prestali zemepánovi dlhovať robotu a polia, ktoré obrábali, sa začali stávať ich majetkom. Vojna, ktorá po nej prišla, sa priblížila celkom blízko. Roku 1849 sa habsburské a uhorské vojská bili hore-dolu po Dunaji a Váhu a na druhom konci Žitného ostrova sa komárňanská pevnosť držala ešte vtedy, keď už všetky ostatné uhorské sily kapitulovali — vzdala sa až na jeseň. Jej pádom sa revolúcia skončila a Habsburgovci vládli desať rokov nariadeniami; zrušenie poddanstva však nikto nevzal späť, a práve to je z týchto rokov zmena, ktorá tunajším ľuďom zmenila život najviac.
Austria-Hungary was good to Bratislava and unremarkable for Šamorín. The town kept its weekly market and its long market square, gained a school and a savings bank, and lived off the island's grain and cattle while the factories went up twenty kilometres away. Almost everyone in the town spoke Hungarian, which inside the Kingdom of Hungary was simply normal and attracted no attention at all; after 1918 it would attract a great deal.Rakúsko-Uhorsko prialo Bratislave, Šamorínu neprinieslo nič zvláštne. Mesto si udržalo týždenný trh a dlhé trhové námestie, pribudla škola a sporiteľňa a žilo sa z ostrovného obilia a dobytka — továrne pritom rástli dvadsať kilometrov odtiaľto. Po maďarsky hovorili v meste takmer všetci, čo bolo v Uhorskom kráľovstve úplne bežné a nikoho to nezaujímalo; po roku 1918 to zaujímať začalo veľmi.
The Treaty of Trianon of 4 June 1920 drew the new border down the Danube, so Šamorín stayed with Czechoslovakia while the villages visible across the water belonged to Hungary. The town was suddenly a frontier town in a state whose official language it did not speak, twenty kilometres from a capital — Bratislava — that was itself being rapidly turned from a German- and Hungarian-speaking city into a Slovak one. Czechoslovak land reform broke up the big estates and brought Slovak and Czech colonists onto the island; Hungarian-language schools carried on, but the political temperature never dropped. The republic built and modernised more here in twenty years than the monarchy had in fifty, and it still failed to convince most people in this town that it was their state.Trianonská zmluva zo 4. júna 1920 viedla novú hranicu stredom Dunaja, takže Šamorín zostal Československu, kým dediny viditeľné cez vodu pripadli Maďarsku. Z mesta sa zrazu stalo pohraničné mesto v štáte, ktorého úradným jazykom nehovorilo, dvadsať kilometrov od hlavného mesta — Bratislavy —, ktoré sa samo rýchlo menilo z nemecko-maďarského mesta na slovenské. Pozemková reforma rozbila veľké panstvá a priviedla na ostrov slovenských a českých kolonistov; maďarské školy fungovali ďalej, no politické napätie neklesalo. Republika tu za dvadsať rokov postavila a zmodernizovala viac než monarchia za päťdesiat — a väčšinu ľudí v tomto meste aj tak nepresvedčila, že je to ich štát.
The First Vienna Award of 2 November 1938, dictated by Germany and Italy, gave southern Slovakia to Hungary, and Šamorín went with it; Czechoslovak officials and the colonist families left. The Slovak National Uprising of 1944 took place in mountains that were, from here, across an international border. Soviet troops reached the island at the end of March 1945 and cleared it in the first days of April, and the 1938 border was cancelled along with the rest of the war.Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra 1938, ktorú nadiktovalo Nemecko a Taliansko, dala južné Slovensko Maďarsku a s ním aj Šamorín; československí úradníci a kolonistické rodiny odišli. Slovenské národné povstanie roku 1944 sa odohralo v horách, ktoré boli odtiaľto za medzinárodnou hranicou. Sovietske vojská prišli na ostrov na konci marca 1945 a prešli ním v prvých aprílových dňoch; hranica z roku 1938 padla spolu s vojnou.
November 1989 ended one-party rule, and for this town the year carried a second meaning as well: in 1989 Hungary walked away from its half of the Gabčíkovo–Nagymaros scheme, and a decision taken between two governments in 1977 turned into a public argument about water, farmland and who is entitled to rebuild a river. Šamorín sat at the sharp end of it, because the reservoir was planned against its own dyke. Nothing about the next few years was settled in advance, and that was rather the point of them.November 1989 ukončil vládu jednej strany a pre toto mesto mal ten rok ešte druhý význam: Maďarsko roku 1989 odstúpilo od svojej polovice sústavy Gabčíkovo – Nagymaros a z rozhodnutia, ktoré roku 1977 padlo medzi dvoma vládami, sa stal verejný spor o vodu, o polia a o to, kto smie prestavať rieku. Šamorín bol v ňom na najostrejšom mieste, lebo zdrž mala vzniknúť priamo za jeho hrádzou. Nič z nasledujúcich rokov nebolo vopred rozhodnuté — a práve o tom tie roky boli.
In October 1992 Czechoslovak engineers dammed the Danube at Čunovo and sent it into a bypass canal towards the turbines at Gabčíkovo; the water backed up into the Hrušov reservoir, sixteen kilometres long and one to four kilometres wide, which now lies behind the dyke at the edge of Šamorín. Slovakia became independent on 1 January 1993, and in 1997 the International Court of Justice ruled that the 1977 treaty still bound both countries and that both had broken it — a judgment neither side could call a victory. In the 2010s a large private sports campus, the x-bionic sphere, was built on the fields at the town's edge. Šamorín now has around 13,600 inhabitants, and the town is filling up with people who commute to a capital twenty minutes away.V októbri 1992 prehradili československí stavbári Dunaj pri Čunove a poslali ho obtokovým kanálom k turbínam do Gabčíkova; voda sa vzdula do zdrže Hrušov, dlhej šestnásť kilometrov a širokej jeden až štyri kilometre, ktorá dnes leží hneď za hrádzou na okraji Šamorína. Slovensko sa osamostatnilo 1. januára 1993 a roku 1997 rozhodol Medzinárodný súdny dvor v Haagu, že zmluva z roku 1977 obe krajiny stále zaväzuje a že ju obe porušili — rozsudok, ktorý si ani jedna strana nemohla vyložiť ako víťazstvo. V druhej dekáde tohto storočia vyrástol na poliach za mestom veľký súkromný športový areál x-bionic sphere. Šamorín má dnes okolo 13 600 obyvateľov a mesto sa plní ľuďmi, ktorí dochádzajú do hlavného mesta vzdialeného dvadsať minút.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.