Gbely stands on sand a few kilometres from the Morava, over the northern edge of the Vienna Basin — and what made the town is what lies under the sand. Gas escaping in a farmer's field here in 1912 led to the first commercially worked oil field on the territory of present-day Slovakia, and to a world first: in 1915 an instrument that measures gravity was used in these fields to find oil underground, which is where the whole science of geophysical prospecting begins. The oil ran out; the empty rock did not, and it now holds one of Central Europe's larger stores of natural gas.Gbely stoja na piesku pár kilometrov od Moravy, nad severným okrajom Viedenskej panvy — a mesto spravilo to, čo je pod tým pieskom. Plyn, ktorý tu v roku 1912 unikal na roľníckom poli, priviedol k prvému priemyselne ťaženému ropnému ložisku na území dnešného Slovenska a k jednému svetovému prvenstvu: v roku 1915 tu prístrojom na meranie tiaže hľadali ropu pod zemou a práve tým sa začala geofyzikálna prieskumná veda. Ropa sa minula, prázdna hornina zostala — a je v nej dnes jeden z väčších zásobníkov zemného plynu v strednej Európe.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
Gbely first appear in writing in 1392. The village belonged to the estate of Holíč — the fortress that guarded a crossing of the Morava on the frontier with Moravia — and its lord was whoever held that fortress: through the fourteenth and fifteenth centuries the estate passed through the hands of great families, among them Stibor of Stiboricz, one of King Sigismund's most powerful men, and later the Schlicks. The German and Hungarian name of the place was Egbell, and it stuck: the oil field found here five hundred years later is still called the Egbell field in old scientific papers. Nothing about the village was unusual, which is worth saying plainly, because everything unusual about it is modern.Gbely sa prvý raz spomínajú v roku 1392. Dedina patrila k holíčskemu panstvu — k pevnosti, ktorá na hranici s Moravou strážila brod cez rieku Moravu — a jej pánom bol vždy ten, kto držal Holíč: v 14. a 15. storočí prešlo panstvo cez ruky veľkých rodov, medzi nimi Stibora zo Stiboríc, jedného z najmocnejších mužov kráľa Žigmunda, a neskôr Šlikovcov. Nemecký a maďarský názov obce znel Egbell a udržal sa: ropné ložisko, ktoré tu našli o päťsto rokov neskôr, sa v starých odborných prácach dodnes volá egbellské. Na dedine nebolo nič výnimočné — a treba to povedať priamo, lebo všetko výnimočné na nej je moderné.
A survey of the Holíč estate in 1452 counted forty holdings at Gbely — a holding being one peasant farm with its house, its strips in the fields and its dues to the lord — which made it the third-largest settlement on the whole estate. That is a useful number, because it shows how thinly Záhorie was populated even where it was doing well. The soil here is sand: rye, potatoes, hemp and pine, not the wheat that grows on the far side of the Little Carpathians. A village of forty holdings on sand had no particular reason to expect a future.Súpis holíčskeho panstva z roku 1452 napočítal v Gbeloch štyridsať usadlostí — usadlosť bolo jedno sedliacke hospodárstvo s domom, s dielmi na poliach a s dávkami zemepánovi — čím boli treťou najväčšou obcou celého panstva. Je to užitočné číslo, lebo ukazuje, aké riedko bolo Záhorie osídlené aj tam, kde sa mu darilo. Pôda je tu piesočnatá: raž, zemiaky, konope a borovica, nie pšenica, aká rastie na druhej strane Malých Karpát. Dedina so štyridsiatimi usadlosťami na piesku nemala zvláštny dôvod čakať nejakú budúcnosť.
In 1547 a community of Habáns settled at Gbely. They were Anabaptists — a radical Reformation movement whose members refused infant baptism, oaths and military service, were persecuted almost everywhere for it, and lived in walled communal yards, holding property in common and living by skilled craft. At Gbely they grew hemp and pressed oil; the best-known Habán settlement in this corner of the country is at nearby Sobotište. The Habán yard at Gbely was burned in 1602, in a stretch of years when both Ottoman raiding parties and the armies of the Hungarian revolts were moving through Záhorie, and the town's own history names both.V roku 1547 sa v Gbeloch usadila komunita habánov. Boli to novokrstenci — radikálne reformačné hnutie, ktorého členovia odmietali krst detí, prísahu i vojenskú službu, takmer všade ich za to prenasledovali, a žili v ohradených spoločných dvoroch, majetok mali spoločný a živili sa remeslom. V Gbeloch pestovali konope a lisovali olej; najznámejší habánsky dvor v tomto kúte krajiny je v neďalekom Sobotišti. Gbelský habánsky dvor v roku 1602 vypálili — v rokoch, keď cez Záhorie prechádzali turecké záškodnícke oddiely aj vojská uhorských povstaní, a mesto vo svojich dejinách menuje oboje.
In 1736 the Holíč estate was bought by Francis Stephen of Lorraine, who in that same year married the Habsburg heiress Maria Theresa and would later be crowned Holy Roman Emperor. The old bastioned fortress at Holíč was rebuilt as a baroque country residence, and a model farm and a manufactory went up around it. For Gbely this meant that the labour and the dues its people owed were now owed to the imperial family — the estate was run as an improving landlord's business, which was better managed than most and still compulsory. Serfdom itself lasted until 1848.V roku 1736 kúpil holíčske panstvo František Štefan Lotrinský, ktorý si v tom istom roku vzal habsburskú dedičku Máriu Teréziu a neskôr sa stal cisárom. Starú bastiónovú pevnosť v Holíči prestavali na barokové vidiecke sídlo a okolo neho vyrástol vzorový hospodársky dvor a manufaktúra. Pre Gbely to znamenalo, že robotu a dávky, ktoré ľudia dlžili, dlžili odteraz cisárskej rodine — panstvo sa viedlo ako podnik osvieteného hospodára, čo bolo lepšie spravované než väčšina a stále povinné. Poddanstvo zrušili až v roku 1848.
A railway reached Gbely in 1892 — the branch line that runs up the Záhorie plain from Kúty towards Holíč and Skalica. It carried goods, but what it mostly carried at first was people: this was the height of the emigration from Slovakia to America, and a poor village on sand sent its share. Nobody standing on the new platform in 1892 could have guessed what would be leaving on that track twenty-five years later. The line still runs and the station is still in the town.V roku 1892 prišla do Gbelov železnica — trať, ktorá vedie záhorskou rovinou od Kútov na Holíč a Skalicu. Vozila tovar, ale spočiatku vozila najmä ľudí: bol to vrchol vysťahovalectva zo Slovenska do Ameriky a chudobná dedina na piesku odviedla svoj podiel. Nikto, kto v roku 1892 stál na novom nástupišti, netušil, čo bude po tej koľaji odchádzať o dvadsaťpäť rokov. Trať premáva dodnes a stanica je stále v meste.
In 1912 a Gbely man, Ján Medlen (1870–1944), noticed gas escaping from the ground on his own land. In 1913 it exploded, and that is what finally brought the authorities and the geologists; drilling found natural gas and then crude oil, and extraction began in 1914. Wooden derricks went up across the fields, a workers' colony was built beside them, and by the end of the First World War about four hundred men worked the oil mines. This was the first commercially producing oil field on the territory of present-day Slovakia, and a farming village turned into an industrial town in roughly a decade.V roku 1912 si Gbelan Ján Medlen (1870 – 1944) všimol, že mu na vlastnom pozemku uniká zo zeme plyn. V roku 1913 vybuchol — a to napokon privolalo úrady a geológov; vrty našli zemný plyn a po ňom ropu a v roku 1914 sa začalo ťažiť. Po poliach vyrástli drevené ťažné veže, vedľa nich robotnícka kolónia a na konci prvej svetovej vojny pracovalo v naftových baniach okolo štyristo mužov. Bolo to prvé priemyselne ťažené ropné ložisko na území dnešného Slovenska a z roľníckej dediny sa asi za desať rokov stalo priemyselné mesto.
The Hungarian physicist Loránd Eötvös had built an instrument, the torsion balance, delicate enough to measure the tiny differences in gravity caused by heavier or lighter rock deep underground. In 1915 it was carried out into the fields around Egbell and used to map the buried structure that held the oil — the first time anywhere in the world that a geophysical instrument successfully found petroleum. Every seismic survey since, everywhere on earth, descends from that summer's work in a Záhorie stubble field. Eötvös died in 1919, before the method he made possible went round the world.Maďarský fyzik Loránd Eötvös zostrojil prístroj — torznú váhu — taký citlivý, že vedel merať nepatrné rozdiely v tiaži spôsobené ťažšou či ľahšou horninou hlboko pod zemou. V roku 1915 ho vyniesli do polí okolo Egbellu a zmapovali ním pochovanú štruktúru, v ktorej ležala ropa — prvý raz na svete našiel ropu geofyzikálny prístroj. Každý seizmický prieskum na svete od tých čias pochádza z práce, ktorá sa v to leto robila na strnisku na Záhorí. Eötvös zomrel v roku 1919, skôr než metóda, ktorú umožnil, obišla svet.
Czechoslovakia was declared at the end of October 1918, and Gbely — Egbell no longer — became the young state's first and most important oil field. Production and the colony around it kept growing between the wars, and the works later ran under the state company Nafta, named with the older Slovak word for crude oil. An oil field is a strange thing to have in the middle of farmland: it brought engineers, trained workers, wages and an industrial way of thinking to a district that had known none of it. It also meant that the state paid close attention to a small town it would otherwise never have noticed.Koncom októbra 1918 vzniklo Československo a z Gbelov — už nie Egbellu — sa stalo prvé a najvýznamnejšie ropné ložisko mladého štátu. Ťažba aj kolónia okolo nej medzi vojnami rástli a podnik neskôr niesol názov Nafta, podľa staršieho slovenského slova pre surovú ropu. Ropné pole je uprostred poľnohospodárskej krajiny čudná vec: prinieslo inžinierov, vyučených robotníkov, mzdy a priemyselné myslenie do okresu, ktorý nič také nepoznal. A tiež znamenalo, že štát pozorne sledoval malé mesto, ktoré by si inak nikdy nevšimol.
In March 1939 Czechoslovakia was broken up: the Czech lands became a German protectorate and a Slovak State was declared under German protection. That put a state frontier with German-ruled territory a few kilometres west of Gbely, on the Morava. In an oil field war is not an abstraction — crude is a military material, and the Slovak economy was harnessed to Germany's.V marci 1939 sa Československo rozpadlo: z českých krajín sa stal nemecký protektorát a pod nemeckou ochranou vznikol Slovenský štát. Štátna hranica s územím pod nemeckou vládou sa tak ocitla pár kilometrov na západ od Gbelov, na Morave. Na ropnom poli nie je vojna abstrakcia — ropa je vojnový materiál a slovenské hospodárstvo bolo zapriahnuté do nemeckého.
The Slovak National Uprising began on 29 August 1944 and held a large part of central Slovakia into late October; western Slovakia, Gbely included, stayed under German control throughout, and German troops occupied the country. The end came with the front. Bratislava fell on 4 April 1945 and the Soviet and Romanian advance moved north-west up Záhorie through the first half of April. What the war left behind in this particular corner was a river frontier that would stay shut for another forty-four years.Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 a do konca októbra držalo veľkú časť stredného Slovenska; západné Slovensko vrátane Gbelov zostalo po celý čas pod nemeckou kontrolou a krajinu obsadili nemecké vojská. Koniec priniesol až front. Bratislava padla 4. apríla 1945 a sovietsky a rumunský postup sa v prvej polovici apríla valil Záhorím na severozápad. V tomto kúte krajiny zanechala vojna riečnu hranicu, ktorá zostala zavretá ďalších štyridsaťštyri rokov.
After February 1948 everything was nationalised, and extraction at Gbely ran on under the state company Nafta while the field slowly emptied — which is what every oil field eventually does. What replaced the oil was storage: the porous rock the crude and the gas had come out of could be refilled with imported natural gas and drawn on in winter. It is a neat piece of engineering, and it is the reason the town still has an industry after its own resource was gone. Underground storage, gas treatment and the maintenance engineering around them are what Gbely does to this day.Po februári 1948 sa všetko znárodnilo a ťažba v Gbeloch pokračovala pod štátnym podnikom Nafta, kým sa ložisko pomaly vyprázdňovalo — čo napokon urobí každé ropné pole. Ropu nahradilo skladovanie: poréznu horninu, z ktorej ropa a plyn vyšli, bolo možné znova naplniť dovezeným zemným plynom a v zime z nej čerpať. Je to elegantné inžinierske riešenie a je to dôvod, prečo má mesto priemysel aj po tom, čo mu vlastná surovina došla. Podzemné zásobníky, úprava plynu a údržbárske strojárstvo okolo nich sú tým, čím sa Gbely živia dodnes.
A few kilometres west of the town the Morava became the Iron Curtain: after 1948 the whole strip along the river was a closed military zone with wire, ploughed strips and watchtowers, and people were shot trying to cross it. Villagers needed a permit to reach their own fields. There is one unintended consequence anyone can see today — because nobody was allowed in for forty years, the Morava floodplain was never drained, straightened or built on, and it survives as wet meadow, oxbow and flood forest. It is now among the best birdwatching country in Slovakia, and it is wild because it was forbidden.Pár kilometrov na západ od mesta sa Morava stala železnou oponou: po roku 1948 bol celý pás pri rieke uzavretým vojenským priestorom s drôtmi, zoranými pásmi a strážnymi vežami a ľudí, ktorí sa pokúsili prejsť, strieľali. Dedinčania potrebovali povolenie, aby sa dostali na vlastné polia. Jeden nezamýšľaný dôsledok vidí dnes každý: keďže tam štyridsať rokov nikto nesmel, moravskú nivu nikto neodvodnil, nenapriamil ani nezastaval a zachovala sa ako mokrá lúka, mŕtve ramená a lužný les. Dnes patrí k najlepším vtáčím územiam na Slovensku — a divoká je preto, že bola zakázaná.
The Velvet Revolution of November 1989 ended communist rule, and the border regime went with it. The military zone along the Morava was lifted, the wire was taken down, and villages that had lived for forty years with their backs to the river could walk to it again. The line of the old frontier is now followed by a long-distance cycle route, which is about as complete a reversal as a landscape can manage. Gbely itself came through the change with its industry intact, because gas storage is a business a country needs whoever is governing it.Nežná revolúcia v novembri 1989 ukončila vládu komunistickej strany a s ňou skončil aj hraničný režim. Vojenský priestor pri Morave zrušili, drôty strhli a dediny, ktoré štyridsať rokov žili chrbtom k rieke, k nej mohli zase prísť. Po línii bývalej hranice dnes vedie diaľková cyklotrasa — úplnejší obrat si krajina ťažko vie dovoliť. Samotné Gbely prešli zmenou s priemyslom nedotknutým, lebo zásobníky plynu potrebuje krajina bez ohľadu na to, kto jej práve vládne.
In independent Slovakia the emptied reservoirs under Gbely and the Záhorie sand hold one of the larger underground stores of natural gas in Central Europe, feeding Slovakia and its neighbours through the winter. The town is a working one rather than a monument one, and its honest attraction is that industrial landscape itself: wellheads, pipelines and compressor plant standing quietly among pine woods and stubble fields. Adamovské jazerá, the flooded workings on the edge of town, are where people fish and swim. Holíč with its imperial château, Skalica with its rotunda, and the Morava meadows are all a short drive away.V samostatnom Slovensku držia vyprázdnené ložiská pod Gbelmi a záhorským pieskom jeden z väčších podzemných zásobníkov zemného plynu v strednej Európe a cez zimu z neho čerpá Slovensko aj jeho susedia. Mesto je pracovné, nie pamiatkové, a jeho poctivou zaujímavosťou je práve tá priemyselná krajina: hlavy vrtov, potrubia a kompresorové stanice ticho stojace medzi borovicami a strniskami. Adamovské jazerá, zaliate staré ťažobné jamy na okraji mesta, sú miestom, kde sa rybárči a kúpe. Holíč s cisárskym kaštieľom, Skalica s rotundou aj moravské lúky sú na skok autom.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.