Around 1749–1754 the fortress was rebuilt as a baroque and rococo country residence by the architects Jean Nicolas Jadot and Franz Anton Hillebrandt: painted state rooms, a Chinese room whose wallpapered landscapes are still there, a chapel, and a staircase that carries itself with no vault underneath. The crucial decision was what they did not do — nobody demolished the bastions, so the palace simply sits inside them. Around it went the whole eighteenth-century idea of an improved estate: a model farm with granaries and stables built like real architecture, a stone windmill out on the windy plain, and in 1743 a faience manufactory, said to be the first in the Austrian monarchy, making tin-glazed earthenware for the court.Približne v rokoch 1749 až 1754 prestavali pevnosť na barokovo-rokokové vidiecke sídlo architekti Jean Nicolas Jadot a Franz Anton Hillebrandt: maľované reprezentačné sály, čínsky kabinet s tapetami s čínskou krajinou, ktoré tu sú dodnes, kaplnka a schodisko, ktoré sa nesie samo, bez klenby pod sebou. Najpodstatnejšie však bolo to, čo neurobili — bastióny nikto nezbúral, a tak palác jednoducho sedí vnútri nich. Okolo pribudlo všetko, čo si osemnáste storočie predstavovalo pod zveľadeným panstvom: vzorový majer so sýpkami a maštaľami postavenými ako skutočná architektúra, kamenný veterný mlyn na veternej rovine a v roku 1743 manufaktúra na fajansu, vraj prvá v rakúskej monarchii, ktorá vyrábala cínovo glazovanú keramiku pre dvor.
