Gunpowder turned tall walls into a liability: a high stone curtain is simply an easier target for cannon. So all across sixteenth- and seventeenth-century Europe engineers rebuilt fortresses low and angular, with bastions — arrow-shaped projections from which defenders could sweep the wall on either side with fire — ringed by earth banks and a moat. Holíč got exactly that treatment, and the grassy banks you can walk today are what came of it. Slovakia has hundreds of medieval walls and very few artillery-age forts, which is why this one is worth going out of your way for. Through this period the estate was held by the Czobor family, who also held Šaštín, a short way south across the plain.Strelný prach urobil z vysokých múrov nevýhodu: vysoká kamenná hradba je pre delá jednoducho ľahší cieľ. Po celej Európe šestnásteho a sedemnásteho storočia preto inžinieri prestavovali pevnosti nízko a do uhlov, s bastiónmi — šípovitými výbežkami, z ktorých obrancovia postrieľali hradbu na obe strany — obohnané zemnými valmi a priekopou. Presne to sa stalo aj v Holíči a trávnaté valy, po ktorých sa dnes dá chodiť, sú výsledkom. Na Slovensku sú stovky stredovekých hradieb a len veľmi málo delostreleckých pevností — práve preto sa oplatí zájsť si sem. V tomto období držal panstvo rod Coborovcov, ktorý vlastnil aj Šaštín kúsok na juh cez rovinu.
