Spišský Štvrtok is a village carrying two things far too big for it: a fortified Bronze Age settlement under a field at the edge of the houses, and a late-Gothic funerary chapel built onto its parish church by the family that would shortly put a king on the Hungarian throne. Its name is simply Thursday, the day of its market, and the market is what made it a town for a few centuries. The chapel is what the lords of Spiš Castle left behind when their moment passed.Spišský Štvrtok je dedina, ktorá nesie dve veci pre ňu priveľké: opevnené sídlisko z doby bronzovej pod poľom na okraji zástavby a neskorogotickú pohrebnú kaplnku pristavanú k farskému kostolu rodom, ktorý o pár rokov posadil na uhorský trón kráľa. Meno má jednoducho po štvrtku, dni svojho jarmoku, a práve trh z nej na pár storočí urobil mestečko. Kaplnka je to, čo po sebe zanechali páni Spišského hradu, keď sa ich chvíľa minula.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Before the kingdomPred kráľovstvom
On a low rise at the edge of the village called Myšia hôrka, Mouse Hill, stood a fortified settlement of the Otomani culture — the Bronze Age culture of eastern Slovakia and the north-eastern Hungarian plain, dated to roughly the sixteenth century BC down to about 1450 BC. Excavation found a rampart with a stone face, houses laid out on a regular plan, and graves under the floors containing bronze and gold. The Otomani people traded towards the Mycenaean world of Greece and copied its spiral ornament, and this site picked up the nickname of a Slovak Mycenae. That nickname claims a great deal more than the finds can carry, and archaeologists argue about it; the settlement itself is not in dispute. Nothing of it shows above ground today, and the finds went to the archaeologists in Nitra.Na nízkom návrší na okraji dediny, ktoré sa volá Myšia hôrka, stálo opevnené sídlisko otomanskej kultúry — kultúry doby bronzovej z východného Slovenska a severovýchodu uhorskej nížiny, datovanej zhruba od 16. storočia pred Kristom do roku okolo 1450 pred Kristom. Výskum tu našiel val s kamenným lícom, domy rozvrhnuté podľa pravidelného plánu a hroby pod dlážkami s bronzom a zlatom. Ľudia otomanskej kultúry obchodovali smerom k mykénskemu svetu v Grécku a preberali jeho špirálovú ozdobu, a tak sa tejto lokalite ujala prezývka slovenské Mykény. Prezývka tvrdí oveľa viac, než nálezy unesú, a archeológovia sa o ňu sporia; o samotnom sídlisku spor nie je. Nad zemou z neho dnes nevidieť nič a nálezy putovali k archeológom do Nitry.
At a second spot near the village, below the hill called Šibeničná hora — Gallows Hill — archaeologists uncovered an early Slavic settlement dated from the middle of the sixth century to the beginning of the seventh. That matters far beyond one village. Before this find, the oldest firm evidence for Slavs living in Spiš came from the Great Moravian period, two hundred years later; the settlement pushes their arrival in this basin back by that much. History is often changed like this — not by a battle, but by pottery in a trench.Na druhom mieste pri obci, pod kopcom Šibeničná hora, odkryli archeológovia včasnoslovanské sídlisko datované od polovice 6. do začiatku 7. storočia. To je dôležité ďaleko za hranicami jednej dediny. Pred týmto nálezom pochádzali najstaršie isté doklady o Slovanoch na Spiši až z veľkomoravského obdobia, o dvesto rokov neskôr; sídlisko posúva ich príchod do tejto kotliny práve o toľko. Dejiny sa menia často takto — nie bitkou, ale keramikou v sonde.
The village grew where a market was held on Thursdays, and the day named it in every language spoken here: Štvrtok in Slovak, Quintoforum in Latin (the fifth market, counting from Sunday), Donnersmark in German, Csütörtökhely in Hungarian. When the Kingdom of Hungary took this country in at the end of the eleventh century the place was also called Villa sancti Ladislai, the village of St Ladislaus, after the warrior king canonised in 1192 — and the parish church still carries his name. The first church here was of wood. The stone one that replaced it was standing before the Mongols came, and its paired Romanesque windows are still there to prove it.Dedina vyrástla tam, kde sa vo štvrtok konal trh, a ten deň jej dal meno vo všetkých jazykoch, ktoré sa tu hovorili: Štvrtok po slovensky, Quintoforum po latinsky (piaty trh, ak sa počíta od nedele), Donnersmark po nemecky, Csütörtökhely po maďarsky. Keď koncom 11. storočia zabralo túto krajinu Uhorské kráľovstvo, volala sa obec aj Villa sancti Ladislai, dedina svätého Ladislava, podľa bojovného kráľa vyhláseného roku 1192 za svätého — a farský kostol nesie jeho meno dodnes. Prvý kostol tu bol drevený. Kamenný, ktorý ho vystriedal, stál už pred príchodom Mongolov a dokazujú to jeho združené románske okná.
In 1241 a Mongol army broke into the Kingdom of Hungary, destroyed the royal army at Muhi on the river Sajó and spent a year in the country; Spiš was among the regions it crossed. What happened here that year nobody wrote down. The church survived, because its Romanesque windows are still in the wall, but whether the houses burned is simply not recorded — and that honest gap is worth more than a story. Afterwards King Béla IV rebuilt the country with stone castles and with settlers invited from the German lands, the Saxons of Spiš, whose towns would run this region for the next six hundred years. Spišský Štvrtok itself first appears in a document in 1263.Roku 1241 vtrhlo do Uhorského kráľovstva mongolské vojsko, pri Muhi na rieke Slanej rozdrvilo kráľovskú armádu a strávilo v krajine celý rok; Spiš bol jednou z oblastí, cez ktoré prešlo. Čo sa tu vtedy stalo, nikto nezapísal. Kostol prežil, veď jeho románske okná sú stále v múre, ale či zhoreli domy, o tom správa jednoducho nie je — a táto poctivá medzera má väčšiu cenu než vymyslený príbeh. Po vpáde budoval kráľ Belo IV. krajinu nanovo kamennými hradmi a osadníkmi pozvanými z nemeckých krajín, spišskými Sasmi, ktorých mestá tento kraj riadili ďalších šesťsto rokov. Sám Spišský Štvrtok sa v listine prvý raz objavuje roku 1263.
The village sat on the road across Spiš between Levoča and Poprad, and a Thursday market on a through road was worth holding. The place had the standing of a small town and the rights that came with it, which is the short answer to why somewhere this size has a church of that quality. In 1402 a new single-nave Gothic church was built — the core of what you see now. A wall painting of around 1450 survives inside it, and so does a Pietà carved in the fourteenth century, a small statue of the Virgin holding the dead Christ.Dedina ležala na ceste cez Spiš medzi Levočou a Popradom a štvrtkový jarmok pri prieťahovej ceste stál za to. Miesto malo postavenie malého mesta aj práva, ktoré k tomu patrili, a to je krátka odpoveď na otázku, prečo má obec tejto veľkosti taký kostol. Roku 1402 tu postavili nový jednoloďový gotický kostol — jadro toho, čo vidíte dnes. Vnútri sa zachovala nástenná maľba z čias okolo roku 1450 a tiež pieta zo 14. storočia, malá socha Panny Márie s mŕtvym Kristom v náručí.
The fifteenth century was fought over here: the Czech captain Ján Jiskra held much of eastern Slovakia with hired troops, his men turned into freebooting bands, and Matthias Corvinus spent the 1460s clearing them out. Out of those wars the Zápoľský family came away with Spiš Castle and became, for a generation, the most powerful house in the kingdom. In 1473 Štefan Zápoľský had a funerary chapel built onto the south side of the church here: two storeys of worked stone, an upper chapel with a net vault and carving of a standard you would expect in a cathedral, and beneath it the crypt where the family were buried. Not everyone agrees on this — some Slovak accounts date the chapel to 1456–1468 and credit the Henckel and Thurzo families instead — but either way it is one of the finest late-Gothic chapels in Slovakia, and it stands in a village.O 15. storočie sa tu bojovalo: český kapitán Ján Jiskra držal so žoldniermi veľkú časť východného Slovenska, jeho ľudia sa zmenili na bratrícke družiny a Matej Korvín ich v šesťdesiatych rokoch vytláčal. Z tých vojen vyšiel rod Zápoľských so Spišským hradom v rukách a na jednu generáciu sa stal najmocnejším v kráľovstve. Roku 1473 dal Štefan Zápoľský pristavať k južnej strane tunajšieho kostola pohrebnú kaplnku: dve podlažia tesaného kameňa, hornú kaplnku so sieťovou rebrovou klenbou a kamenárskou prácou, akú by ste čakali v katedrále, a pod ňou kryptu, kde rod pochovávali. Nie všetci sa na tom zhodnú — niektoré slovenské pramene datujú kaplnku do rokov 1456 – 1468 a pripisujú ju rodom Henckel a Thurzo — no tak či onak je to jedna z najkrajších neskorogotických kaplniek na Slovensku a stojí v dedine.
On 29 August 1526 the Hungarian army was destroyed by the Ottomans at Mohács and the young King Louis II drowned fleeing the field. That November Ján Zápoľský — son of the man who built the chapel here — was elected king of Hungary; a rival party elected the Habsburg Ferdinand a few weeks later. For the rest of Zápoľský's life the kingdom had two kings and a civil war between them, with the Ottomans backing his side, and it ended up split three ways: Habsburg in the north and west, Ottoman in the middle, Transylvanian in the east. It stayed split for a century and a half. The crypt of the family at the centre of all that lies under a village church on the Levoča road.Dvadsiateho deviateho augusta 1526 rozdrvili Osmani pri Moháči uhorské vojsko a mladý kráľ Ľudovít II. sa na úteku z bojiska utopil. V novembri zvolili za uhorského kráľa Jána Zápoľského, syna toho, kto tu dal postaviť kaplnku; protistrana o pár týždňov neskôr zvolila Habsburga Ferdinanda. Po zvyšok Zápoľského života mala krajina dvoch kráľov a občiansku vojnu medzi nimi, pričom Osmani podporovali jeho stranu, a napokon sa rozpadla na tri časti: habsburskú na severe a západe, osmanskú v strede a sedmohradskú na východe. Rozdelená ostala poldruha storočia. Krypta rodu, ktorý stál v strede toho všetkého, leží pod dedinským kostolom pri levočskej ceste.
In 1668 the count who held the estate brought Minorite friars — a branch of the Franciscans — to the village and built them an early-Baroque friary; by that century the lords of Spiš Castle, and of this village, were the Csáky counts. This was the Counter-Reformation doing its work. Much of Spiš had turned Lutheran during the previous hundred years, and the Catholic landowners answered not with soldiers but with religious orders, schools and building. The friary is still standing, much altered and long since put to other uses.Roku 1668 priviedol gróf, ktorý panstvo držal, do dediny minoritov — vetvu františkánov — a postavil im ranobarokový kláštor; v tom storočí boli pánmi Spišského hradu i tejto obce grófi Csákyovci. Bola to práca rekatolizácie. Veľká časť Spiša prešla za predchádzajúcich sto rokov na luteránstvo a katolícki zemepáni na to odpovedali nie vojskom, ale rehoľami, školami a stavaním. Kláštorná budova stojí dodnes, mnohokrát prestavaná a dávno využívaná na iné veci.
At the end of the eighteenth century the geographer András Vályi described the place in a single line: Donnersmark, Svertek, Quintoforum — a German and Slovak town in Spiš county, its landlord Count Csáky, its people Catholics, about a mile from Levoča. Three names for one village in three languages is not a curiosity here; it is what Spiš was. A German-named market town with a Slovak population and a Hungarian county administration was completely ordinary, and everybody dealt with everybody in whichever language got the business done.Koncom 18. storočia opísal zemepisec András Vályi obec jedinou vetou: Donnersmark, Svertek, Quintoforum — nemecké a slovenské mesto v Spišskej stolici, zemepánom gróf Csáky, obyvatelia katolíci, asi míľu od Levoče. Tri mená pre jednu dedinu v troch jazykoch tu nie sú zvláštnosťou; taký bol Spiš. Trhové mestečko s nemeckým menom, slovenským obyvateľstvom a uhorskou stoličnou správou bolo úplne bežné a každý sa s každým dohovoril v tom jazyku, v ktorom sa vec vybavila.
Elek Fényes's geographical dictionary of 1851 counted the place a Slovak market town on the Liptov high road, a mile and a quarter west of Levoča, with 606 Catholic and 8 Lutheran inhabitants. The German name had outlived the German language here by a long way. Three years earlier the revolution of 1848 had abolished serfdom across the kingdom, so the villagers no longer owed labour to Count Csáky. And the market rights that had once made the place a town began to matter less: the main railway through Spiš, built in the 1870s, ran south of here through Poprad and Spišská Nová Ves and left both this village and Levoča off the line.Zemepisný slovník Eleka Fényesa z roku 1851 zaznamenal obec ako slovenské mestečko pri liptovskej krajinskej ceste, míľu a štvrť západne od Levoče, so 606 katolíckymi a 8 evanjelickými obyvateľmi. Nemecké meno tu prežilo nemecký jazyk o poriadny kus. Tri roky predtým zrušila revolúcia roku 1848 v celom kráľovstve poddanstvo, takže dedinčania už grófovi Csákymu nedlhovali robotu. A trhové práva, ktoré z obce kedysi urobili mesto, začali strácať váhu: hlavná železnica cez Spiš, postavená v sedemdesiatych rokoch, viedla južnejšie cez Poprad a Spišskú Novú Ves a nechala mimo trate aj túto dedinu, aj Levoču.
Austria-Hungary broke apart in 1918 and Spiš became part of Czechoslovakia; the Treaty of Trianon fixed the new borders in 1920. Spiš county, which had administered this country since the Middle Ages, was wound up, and the village went into the Levoča district. For a place on a through road the change of state changed very little day to day. But the German-speaking families of Spiš, whose ancestors had been invited in after 1241, now lived in a state where they were a minority — and twenty years later that would matter a great deal.Rakúsko-Uhorsko sa roku 1918 rozpadlo a Spiš sa stal súčasťou Československa; nové hranice potvrdila roku 1920 Trianonská zmluva. Spišská stolica, ktorá tento kraj spravovala od stredoveku, zanikla a obec pripadla do Levočského okresu. Pre miesto pri prieťahovej ceste sa zmenou štátu v každodennom živote zmenilo veľmi málo. Nemecky hovoriace rodiny na Spiši, ktorých predkov sem pozvali po roku 1241, však odrazu žili v štáte, kde boli menšinou — a o dvadsať rokov to malo veľmi zavážiť.
From 1939 this was the Slovak State, an ally of Nazi Germany. The Slovak National Uprising broke out on 29 August 1944, and on Spiš the garrisons of Poprad, Spišská Nová Ves and Levoča joined it the next day. It did not hold. Around 1,500 Spiš Germans were armed and formed into SS-Heimatschutz units, and on 31 August a strike regiment of the German 1st Panzer Army turned the situation round, taking Poprad on 1 September. The front reached this road at the end of January 1945: Levoča, a few minutes east, was liberated on 27 January. By then most of the German population of Spiš had fled or was expelled.Od roku 1939 tu bol Slovenský štát, spojenec nacistického Nemecka. Slovenské národné povstanie vypuklo 29. augusta 1944 a na Spiši sa k nemu na druhý deň pridali posádky v Poprade, Spišskej Novej Vsi a Levoči. Neudržalo sa. Asi 1 500 spišských Nemcov vyzbrojili a sformovali do jednotiek SS-Heimatschutz a 31. augusta zvrátil situáciu úderný pluk nemeckej 1. tankovej armády, ktorý 1. septembra obsadil Poprad. Front prišiel na túto cestu koncom januára 1945: Levoču, pár minút na východ, oslobodili 27. januára. Väčšina nemeckého obyvateľstva Spiša dovtedy ušla alebo bola vysídlená.
The fields were collectivised into a co-operative farm in the 1950s and people commuted to work in Poprad, Levoča and Spišská Nová Ves. The church and its chapel were listed as protected monuments and repaired, while the friary was used for other things entirely. And in the second half of the century archaeologists dug Myšia hôrka and found the Bronze Age settlement that made the village's name among specialists — a village most Slovaks had never heard of turned out to hold one of the important prehistoric sites in the country.V päťdesiatych rokoch združili polia do jednotného roľníckeho družstva a ľudia dochádzali za prácou do Popradu, Levoče a Spišskej Novej Vsi. Kostol aj s kaplnkou zapísali medzi chránené pamiatky a opravili ich, kým kláštor slúžil na celkom iné účely. A v druhej polovici storočia prekopali archeológovia Myšiu hôrku a našli sídlisko z doby bronzovej, ktoré dalo dedine meno medzi odborníkmi — obec, o ktorej väčšina Slovákov nikdy nepočula, sa ukázala byť jednou z dôležitých pravekých lokalít v krajine.
Spišský Štvrtok today is an ordinary village strung along its road, with no car park to speak of, nowhere obvious to eat and no signposted circuit — Levoča supplies all that. St Ladislaus is a working parish church and the chapel is part of it, not an attraction with a ticket desk; it is normally locked between services, and getting inside is a matter of asking at the parish. Myšia hôrka is a field. Everything this village is famous for you could walk past without noticing, which is one of the more useful things a history lesson can teach.Spišský Štvrtok je dnes obyčajná dedina natiahnutá pozdĺž cesty, bez poriadneho parkoviska, bez zjavného miesta na obed a bez značeného okruhu — to všetko poskytuje Levoča. Kostol svätého Ladislava je funkčný farský kostol a kaplnka je jeho súčasťou, nie atrakciou s pokladňou; medzi bohoslužbami býva zamknutý a dnu sa človek dostane tak, že sa spýta na fare. Myšia hôrka je pole. Popri všetkom, čím je táto dedina slávna, sa dá prejsť a nevšimnúť si to — a to je jedna z užitočnejších vecí, ktoré vás dejepis môže naučiť.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.