The middle of the eighteenth century was the town's high point. In 1753 its inhabitants were granted the right of free movement — the right to leave, which serfs did not have — and six years' exemption from taxes. The chief landowners were the Szirmay and Aspermont families and later the Dessewffys. A description written at the end of the century calls Héthárs a market town in a pleasant spot, adorned by the lords' houses, with a hospital, annual fairs, a market place of its own and a brewhouse; little meadow, it says, but land that grew grain in plenty. In 1787 the town had 144 houses and 806 people.Polovica 18. storočia bola vrcholom mesta. V roku 1753 získali jeho obyvatelia právo slobodného sťahovania — teda právo odísť, ktoré poddaní nemali — a šesť rokov oslobodenia od daní. Hlavnými zemepánmi boli Szirmayovci a Aspermontovci, neskôr Dessewffyovci. Opis z konca storočia nazýva Héthárs trhovým mestečkom na peknom mieste, ktoré zdobia panské domy, so špitálom, výročnými jarmokmi, vlastným trhoviskom a pivovarom; lúk vraj málo, no pôda rodí obilie hojne. V roku 1787 malo mesto 144 domov a 806 obyvateľov.