1241–1269 Burned out, then invited backVypálený kraj a pozvaní hostia

In 1241 a Mongol army broke the Hungarian king's forces and rode through the kingdom; the Spiš was left burned and half-empty. King Béla IV's answer shaped this whole corner of Slovakia: he built castles of stone and invited settlers — hospites, meaning “guests”, most of them German-speaking — with charters promising them their own law and their own courts. Kežmarok appears in writing for the first time in 1251, as the village of the Saxons by the church of St Elizabeth, and in 1269 Béla confirmed its town rights together with the German name Käsmarkt, “cheese market”, which is where the Slovak name comes from. A first written mention is a fact about a surviving document, not about when people arrived — but without those charters the town could never have grown.V roku 1241 rozdrvilo mongolské vojsko uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa krajinou; Spiš zostal vypálený a spolovice vyľudnený. Odpoveď kráľa Bela IV. formovala celý tento kút Slovenska: dal stavať kamenné hrady a pozýval osadníkov — hostí, väčšinou nemecky hovoriacich — s výsadnými listinami, ktoré im sľubovali vlastné právo a vlastných richtárov. Kežmarok sa v písomnostiach objavuje prvý raz v roku 1251 ako osada Sasov pri kostole svätej Alžbety a v roku 1269 mu Belo IV. potvrdil mestské práva aj nemecké meno Käsmarkt, čiže „syrový trh“, z ktorého vzniklo dnešné pomenovanie. Prvá písomná zmienka hovorí o zachovanej listine, nie o tom, kedy sem ľudia prišli — ale bez tých výsad by mesto nikdy nevyrástlo.