Orava Castle does not sit on its hill so much as climb it. The summit rock is so narrow that every owner who wanted more room had to build a storey further down the cliff, so the castle grew downward in tiers — gate above gate, courtyard above courtyard — until it stood in three stacked parts some 112 metres above the river. It was the seat of Orava county and of the estate that owned nearly the whole valley; it survived a peasant rising, a catastrophic fire and four centuries of joint ownership by a company of heirs. And in 1922 a German film crew borrowed its silhouette for the first great vampire film.Oravský hrad na svojom kopci ani tak nesedí, ako naň vylieza. Temeno skaly je také úzke, že každý majiteľ, ktorý chcel viac miesta, musel stavať o poschodie nižšie po brale — hrad teda rástol nadol, v stupňoch, brána nad bránou, nádvorie nad nádvorím, až stál v troch poschodených častiach asi 112 metrov nad riekou. Bol sídlom Oravskej stolice aj panstva, ktoré vlastnilo takmer celú dolinu; prežil sedliacke povstanie, ničivý požiar aj štyri storočia spoluvlastníctva spoločnosťou dedičov. A v roku 1922 si jeho siluetu požičal nemecký filmový štáb do prvého veľkého upírskeho filmu.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
The Mongol army broke the Hungarian royal host in 1241 and rode across the kingdom, and King Béla IV drew the obvious conclusion: a country with almost no stone castles has almost no defence. The limestone crag in the middle of the Orava valley was an obvious place to put one, because whoever held it held the road north to Poland and everything that moved on it. The castle appears in writing for the first time in 1267, when Béla IV took it over from a nobleman named Mikuláš Balaša. It was a modest thing at first — the ground floor stone, and what stood on top of it wooden — which is worth holding in your head as you look at the mass of masonry today. Do not let anyone tell you the Mongols destroyed this castle. It was not there to destroy; it exists because of them.Mongolské vojsko roku 1241 rozdrvilo uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa krajinou a Belo IV. z toho vyvodil samozrejmý záver: krajina takmer bez kamenných hradov je takmer bez obrany. Vápencové bralo uprostred oravskej doliny bolo na hrad ako stvorené, lebo kto ho držal, držal cestu na sever do Poľska a všetko, čo po nej šlo. Hrad sa prvý raz spomína písomne v roku 1267, keď ho Belo IV. prevzal od šľachtica Mika Balašu. Spočiatku to bola skromná stavba — prízemie kamenné a to, čo stálo na ňom, drevené —, čo sa oplatí mať v hlave, keď dnes hľadíte na tú masu muriva. A nedajte si nahovoriť, že tento hrad zničili Mongoli. Nebolo tu ešte čo ničiť; hrad existuje práve pre nich.
In 1331 Orava was taken out of the jurisdiction of the count of Zvolen, and by 1370 the castle was the centre of a county of its own. That promotion is what made it grow. A castle that holds a valley needs walls and a garrison; a castle that holds a county's taxes, courts, records and prisoners needs rooms, and rooms are what the summit did not have. A tall four-sided tower — a donjon, the last-stand keep — was built on the rock in the fourteenth century and is still the core of what you climb to. Everything the castle gained after this had to go somewhere below it, because there was nowhere else. That single constraint is why Orava looks the way it does and no other Slovak castle does.V roku 1331 bola Orava vyňatá spod právomoci zvolenského župana a v roku 1370 už bol hrad centrom samostatnej stolice. Práve toto povýšenie ho prinútilo rásť. Hrad, ktorý stráži dolinu, potrebuje múry a posádku; hrad, v ktorom sú stoličné dane, súdy, písomnosti a väzni, potrebuje miestnosti — a miestnosti temeno skaly nemalo. V 14. storočí naň postavili vysokú štvorbokú vežu, donjon, útočiskovú vežu poslednej obrany, a tá je dodnes jadrom toho, k čomu vyleziete. Všetko, čo hrad získal potom, muselo ísť niekam pod ňu, lebo inde miesto nebolo. To jediné obmedzenie je dôvod, prečo Orava vyzerá tak, ako vyzerá, a prečo tak nevyzerá nijaký iný slovenský hrad.
From 1441 the castellan here was Peter Komorovský, from a family on the Polish side of the mountains, and the Komorovskýs held Orava and neighbouring Liptov through the disorderly middle of the fifteenth century — when the king was a child, armed companies ran whole regions on their own account, and a determined man with soldiers could simply keep whatever he was holding. Matthias Corvinus spent his reign putting such men out of business, and the castle came back under royal control. After 1474 a new block and a residential wing were built in the middle castle. It is the first clear step in the change that runs through the whole rest of the castle's story: a fortress slowly turning into somewhere people actually wanted to live.Od roku 1441 tu bol kastelánom Peter Komorovský z rodu na poľskej strane hôr a Komorovskovci držali Oravu aj susedný Liptov cez nepokojnú polovicu 15. storočia — keď bol kráľ dieťaťom, ozbrojené skupiny spravovali celé kraje na vlastný účet a odhodlaný muž s vojskom si jednoducho nechal, čo držal. Matej Korvín strávil vládu tým, že takýchto ľudí odstavoval, a hrad sa vrátil pod kráľovskú moc. Po roku 1474 pribudol v strednom hrade nový trakt s obytným krídlom. Je to prvý zreteľný krok premeny, ktorá potiahne celý zvyšok príbehu hradu: pevnosť sa pomaly mení na miesto, kde niekto naozaj chcel bývať.
In 1534 Ján z Dubovca obtained the castle together with the office of county count, and spent the next decade rebuilding it. He added round bastions — thick, low, curved gun positions of the kind that had just become necessary — and a five-storey palace. The reason is simple and it applies to castles all over Europe in this century: a fortress designed against arrows and scaling ladders does not survive artillery. High thin walls catch cannonballs; low round ones deflect them and carry your own guns. Every serious owner of the sixteenth century was either rebuilding for firearms or preparing to lose the castle, and Orava was rebuilt.V roku 1534 získal hrad spolu s hodnosťou župana Ján z Dubovca a nasledujúce desaťročie ho prestavoval. Pridal okrúhle bašty — hrubé, nízke, oblé delové postavenia, aké sa práve stali nevyhnutnosťou — a päťposchodový palác. Dôvod je jednoduchý a v tomto storočí platil pre hrady po celej Európe: pevnosť postavená proti šípom a rebríkom delostreľbu neprežije. Vysoké tenké múry delové gule chytajú, nízke oblé ich odrážajú a unesú vlastné delá. Každý vážny majiteľ 16. storočia buď prestavoval pre palné zbrane, alebo sa chystal o hrad prísť. Orava prestavovaná bola.
In 1556 František Thurzo, a mining entrepreneur, leased the castle and its estate for 18,338 gold pieces, and in 1606 his son Juraj Thurzo obtained the whole thing as permanent hereditary property. Juraj was palatine of Hungary, the highest officer of the kingdom after the king, and he rebuilt Orava again: the Renaissance residential ranges on the lower and middle levels, a chapel, a tunnel through the rock. He is also the palatine who investigated Countess Elizabeth Báthory and had her shut up in her own castle at Čachtice in 1610 instead of tried in open court — a decision that spared the great families a public scandal and handed history one of its most durable legends. He had seven daughters and no surviving son, so in 1626 they met at Lietava and founded the Oravský komposesorát, a company of co-heirs that owned and ran castle and estate together. That is a large part of why you climb through roofed, furnished rooms here: comparable castles were split between quarrelling relatives and abandoned a wing at a time, while Orava always had one institution responsible for its roofs.V roku 1556 si banský podnikateľ František Turzo prenajal hrad aj panstvo za 18 338 zlatých a v roku 1606 to celé získal jeho syn Juraj Turzo do trvalého a dedičného vlastníctva. Juraj bol uhorským palatínom, najvyšším úradníkom kráľovstva hneď po panovníkovi, a Oravu znova prestaval: renesančné obytné krídla na dolnom a strednom hrade, kaplnku, tunel v skale. Je to zároveň palatín, ktorý vyšetroval grófku Alžbetu Bátoriovú a dal ju v roku 1610 zavrieť na jej vlastnom hrade v Čachticiach namiesto verejného súdu — rozhodnutie, ktoré veľké rody ušetrilo od škandálu a dejinám darovalo jednu z ich najtrvácnejších legiend. Mal sedem dcér a nijakého žijúceho syna, a tak sa v roku 1626 zišli na Lietave a založili Oravský komposesorát, spoločnosť spoludedičov, ktorá hrad aj panstvo vlastnila a spravovala spoločne. Práve preto tu dnes stúpate zastrešenými a zariadenými miestnosťami: porovnateľné hrady sa delili medzi hašteriacich sa príbuzných a opúšťali sa krídlo po krídle, kým Orava mala vždy jednu inštitúciu zodpovednú za strechy.
After the Wesselényi conspiracy against the Habsburgs was uncovered, the government moved hard against Protestant nobles across Upper Hungary. In 1672 Gašpar Pika, the commander of the castle guard here, led a rising of Protestant gentry, soldiers and peasants that seized Orava Castle itself and held much of the county for a few weeks. Imperial troops under General Sporck retook it at the end of November 1672. Pika was impaled on a stake at Oravský Podzámok, in the village directly below these walls; village judges who had joined him were executed with him, and many prisoners were sent to the galleys. Slovak accounts differ on the exact day and on how many died — the story was told from memory for a long time before anyone wrote it down carefully, and where accounts disagree, the honest thing is to say so.Keď sa prevalilo Vešeléniho sprisahanie proti Habsburgovcom, vláda tvrdo zakročila proti evanjelickej šľachte v celom Hornom Uhorsku. V roku 1672 viedol Gašpar Pika, veliteľ tunajšej hradnej stráže, povstanie evanjelických zemanov, vojakov a sedliakov, ktoré sa zmocnilo samotného Oravského hradu a na niekoľko týždňov ovládlo veľkú časť stolice. Cisárske vojská generála Sporcka ho koncom novembra 1672 dobyli späť. Piku napichli na kôl v Oravskom Podzámku, v dedine priamo pod týmito múrmi; richtárov, ktorí sa k nemu pridali, popravili s ním a mnohých zajatcov poslali na galeje. Slovenské podania sa rozchádzajú v presnom dni aj v počte obetí — príbeh sa dlho rozprával z pamäti, kým ho niekto starostlivo zapísal, a keď sa pramene nezhodujú, poctivé je to povedať.
By the eighteenth century nobody was going to besiege this rock. The castle worked as an office: the composesorate's administration, its archive, its stores, the paperwork of a valley. Then in 1800 a fire broke out — a spark from a chimney, in the usual account — and destroyed the wooden parts of the whole stack, from the citadel down. It is the greatest disaster in the castle's history, and it is why so much of what you see inside is nineteenth- and twentieth-century work standing on older walls. The castle was repaired rather than abandoned, and the reason is the same reason it survives at all: the estate still needed the building, so the estate paid for the roofs.V 18. storočí už toto bralo nikto obliehať nešiel. Hrad slúžil ako úrad: správa komposesorátu, jeho archív, sklady, papierovanie celej doliny. Potom v roku 1800 vypukol požiar — podľa obvyklého podania od iskry z komína — a zničil drevené časti celej stavby, od citadely nadol. Je to najväčšia katastrofa v dejinách hradu a je dôvodom, prečo je toľko z toho, čo vnútri vidíte, prácou 19. a 20. storočia na starších múroch. Hrad opravili, neopustili ho, a to z toho istého dôvodu, pre ktorý vôbec stojí: panstvo budovu naďalej potrebovalo, teda panstvo platilo strechy.
In 1868 the first exhibition of a regional museum opened in the Thurzo palace here, on a foundation set up by Count Ödön Zichy. It makes the Orava Museum one of the oldest in Slovakia, and it is the single quiet decision that decided this castle's future. A castle is a liability: it costs money every year and produces nothing. A castle with a museum in it has a reason to exist, a budget and somebody whose job is its roof. The museum still administers the castle and much else in the valley from below the rock, and its collections — furnished period rooms, an armoury, natural history and Orava ethnography — are what fill the rooms you climb through today.V roku 1868 sa tu v Turzovom paláci otvorila prvá výstava stoličného múzea, na základine, ktorú zriadil gróf Ödön Zichy. Oravské múzeum tak patrí k najstarším na Slovensku — a je to jediné tiché rozhodnutie, ktoré rozhodlo o budúcnosti tohto hradu. Hrad je záväzok: každý rok stojí peniaze a nič nevynáša. Hrad, v ktorom je múzeum, má dôvod existovať, rozpočet a niekoho, koho prácou je jeho strecha. Múzeum spravuje hrad aj mnoho ďalšieho v doline dodnes spod skaly a jeho zbierky — zariadené dobové interiéry, zbrojnica, prírodoveda a oravská etnografia — sú tým, čo napĺňa miestnosti, ktorými dnes stúpate.
Austria-Hungary ended in 1918 and Orava became Czechoslovak, but the castle did not change hands. The composesorate, founded in 1626, went on owning and running the Orava estate — its forests, its sawmills, its offices in the village under the rock — into the twentieth century. That continuity is unusual and it matters. By this date most Slovak castles had been roofless ruins for a century, or were the property of an aristocratic family that lived somewhere more comfortable and visited in summer. Orava was neither. It was a working headquarters with an institution behind it, and institutions repair roofs.Rakúsko-Uhorsko sa v roku 1918 skončilo a Orava sa stala československou, ale hrad majiteľa nezmenil. Komposesorát, založený roku 1626, vlastnil a spravoval oravské panstvo aj naďalej — jeho lesy, píly a úrady v dedine pod skalou — až do 20. storočia. Tá kontinuita je nezvyčajná a je dôležitá. V tom čase už väčšina slovenských hradov bola sto rokov zrúcaninou bez strechy alebo majetkom šľachtickej rodiny, ktorá bývala niekde pohodlnejšie a chodila sem v lete. Orava nebola ani jedno. Bola fungujúcim riaditeľstvom s inštitúciou za chrbtom — a inštitúcie strechy opravujú.
In 1922 the German director F. W. Murnau brought a film crew to Orava and used the castle as Count Orlok's lair in Nosferatu — the first great vampire film, and an unlicensed reworking of Bram Stoker's Dracula with the names changed. The choice was not accidental. Murnau needed a castle that would read as menace in a single silent shot, with no dialogue to explain it, and Orava gives you exactly that: filmed from the valley floor, black against a pale sky, the stack of walls becomes one jagged shape and needs no caption. Stoker's widow sued over the unlicensed adaptation and won, and a court ordered the prints destroyed — but copies had already scattered too far to be gathered back, and the film survived. So did the castle's second career. To a great many people abroad this is not the seat of a Hungarian palatine at all; it is a vampire's house.V roku 1922 priviedol nemecký režisér F. W. Murnau na Oravu filmový štáb a použil hrad ako sídlo grófa Orloka vo filme Nosferatu — prvom veľkom upírskom filme a nelicencovanom prepise Stokerovho románu Dracula so zmenenými menami. Nebola to náhoda. Murnau potreboval hrad, ktorý v jedinom nemom zábere prečítate ako hrozbu, bez dialógu na vysvetlenie, a Orava dá presne to: nasnímaná z dna doliny, čierna proti svetlej oblohe, sa tá kopa múrov zmení na jeden zubatý tvar, ku ktorému netreba titulok. Stokerova vdova sa za nepovolený prepis súdila a vyhrala; súd nariadil kópie zničiť — lenže tie sa už rozišli priďaleko, než aby ich bolo možné pozbierať, a film prežil. A s ním aj druhá kariéra hradu. Pre veľkú časť sveta to nie je sídlo uhorského palatína, ale dom upíra.
After the Second World War the estates were nationalised and the composesorate, which had held this castle since 1626, came to an end; the castle became state property with the museum inside it. Between 1953 and 1968 it was restored systematically — roofs, walls, floors, interiors, the whole stack from the lower gate to the citadel. That campaign is what produced the castle visitors walk today, and it is worth being clear-eyed about it: restoration is never neutral. Somebody decided which century each room should look like, what to rebuild after the 1800 fire and what to leave. What you see is partly the seventeenth century and partly the nineteen-sixties' idea of the seventeenth century, and telling the two apart is half the fun of the visit.Po druhej svetovej vojne boli panstvá znárodnené a komposesorát, ktorý tento hrad držal od roku 1626, sa skončil; hrad prešiel do vlastníctva štátu aj s múzeom vnútri. V rokoch 1953 – 1968 ho systematicky obnovili — strechy, múry, podlahy, interiéry, celú stavbu od dolnej brány po citadelu. Práve tá obnova vyrobila hrad, ktorým dnes návštevníci chodia, a treba si o nej hovoriť triezvo: obnova nikdy nie je nestranná. Niekto rozhodol, do ktorého storočia má ktorá miestnosť patriť, čo po požiari z roku 1800 dostavať a čo nechať tak. To, čo vidíte, je sčasti 17. storočie a sčasti predstava 60. rokov o 17. storočí — a rozoznávať jedno od druhého je polovica zábavy.
Orava Castle is a national cultural monument and one of the most visited castles in Slovakia: a furnished museum castle, seen with a guide, on a route that climbs from the lower gate to the citadel by several hundred steps, in tunnels and open flights and through gates barely wide enough for two. The climb is the visit — every twenty steps hand you a new angle on the rock you are standing on — and the chapel and the Thurzo rooms on the middle levels are the quietest part of it. There is a second pilgrimage here, and it is free. At dusk photographers walk over the bridge to the far bank of the Orava, look up, and go hunting for the angle Murnau used a century ago.Oravský hrad je národnou kultúrnou pamiatkou a jedným z najnavštevovanejších hradov na Slovensku: zariadený múzejný hrad, prístupný so sprievodcom, po trase, ktorá stúpa od dolnej brány k citadele niekoľkými stovkami schodov, tunelmi aj otvorenými schodiskami a bránami sotva širokými pre dvoch. Práve to stúpanie je tou návštevou — každých dvadsať schodov vám dá nový pohľad na bralo, na ktorom stojíte — a najtichšou časťou sú kaplnka a turzovské miestnosti na strednom hrade. Je tu aj druhá púť a tá je zadarmo. Za súmraku prechádzajú fotografi cez most na druhý breh Oravy, zdvihnú hlavu a hľadajú uhol, ktorý pred sto rokmi našiel Murnau.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.