Veľké Kapušany sits on the flattest, warmest land in Slovakia, between the Laborec and the Latorica, a few kilometres from the Ukrainian border. For seven centuries the town looked east to Ungvár, the seat of its county; in the twentieth century that road was cut by a state frontier, and the town was given a new life built on pipelines and on a railway of the wrong gauge.Veľké Kapušany ležia v najrovnejšom a najteplejšom kúte Slovenska, medzi Laborcom a Latoricou, pár kilometrov od ukrajinskej hranice. Sedem storočí sa obzerali na východ, k Užhorodu, sídlu svojej stolice. V 20. storočí túto cestu preťala štátna hranica a mesto dostalo nový život — postavený na plynovodoch a na železnici s inou šírkou koľajníc.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Kingdom of HungaryUhorské kráľovstvo
The name appears in writing for the first time in 1211, as Kapos, and again in 1214 in the founding charter of the Premonstratensian house at Leles, a few kilometres to the south. The village belonged to those monks and stayed tied to them for centuries. Leles was also a place of authentication — a monastery licensed by the king to draw up, seal and store legal documents, which is the nearest thing the medieval kingdom had to a notary's office. Villages like this one have a written history at all only because such houses kept their paperwork.Meno sa v písomnostiach objavuje po prvý raz v roku 1211 v tvare Kapos a znova v roku 1214, v zakladacej listine premonštrátskeho prepoštstva v Lelese, ktoré leží pár kilometrov na juh. Dedina patrila leleským mníchom a zostala s nimi zviazaná po stáročia. Leles bol zároveň hodnoverné miesto — kláštor, ktorý mal od kráľa právo spisovať, overovať a uchovávať listiny, teda čosi ako vtedajší notársky úrad. Len vďaka takýmto kláštorom vieme o dedinách, ako je táto, vôbec niečo.
Between 1332 and 1337 papal tax collectors worked their way through the Kingdom of Hungary writing down every parish that owed a tithe, and the church of St Nicholas at Kapušany is in their register. That one entry proves the place already had a parish and a priest, not just a scatter of houses. The town lay in Ung county, whose seat was Ungvár — the city now called Uzhhorod, on the far side of today's Ukrainian border. For the next six hundred years everything official was settled there, and the road east was this town's main road.V rokoch 1332 – 1337 prešli pápežskí výbercovia desiatkov celé Uhorské kráľovstvo a zapísali každú faru, ktorá platila daň; medzi nimi je aj kostol svätého Mikuláša v Kapušanoch. Ten jediný záznam dokazuje, že tu už bola farnosť s kňazom, nie iba zopár domov. Mesto patrilo do Užskej stolice a jej sídlom bol Užhorod, dnes ležiaci za ukrajinskou hranicou. Šesťsto rokov sa všetko úradné vybavovalo tam a cesta na východ bola pre Kapušany tou hlavnou.
By 1417 Kapušany held the rank of a market town — allowed to hold fairs and a weekly market, but with no walls, and with townspeople who were still a lord's subjects. In 1427 much of it was in the hands of the Drugeths, the great family of Humenné who dominated this corner of the kingdom. A fair was not a small thing: it decided whether a place merely ate what it grew or had money changing hands in it. Sources disagree on the exact rank and year — one gives 1417, another 1430 — which is normal for privileges known only from later copies.Do roku 1417 mali Kapušany postavenie zemepanského mestečka — smeli usporadúvať jarmoky a týždenné trhy, ale nemali hradby a ich obyvatelia zostávali poddanými svojho pána. V roku 1427 väčšinu mestečka držali Drugetovci, mocný rod z Humenného, ktorý ovládal tento kút kráľovstva. Jarmok nebola maličkosť: rozhodoval o tom, či sa v obci iba zje, čo dopestuje, alebo či sa v nej točia peniaze. Pramene sa v presnom roku aj v druhu výsady rozchádzajú — jeden uvádza rok 1417, iný 1430 —, čo je pri privilégiách známych len z neskorších odpisov bežné.
The Reformation swept the Hungarian-speaking lowland in the sixteenth century, and Kapušany went with it — not to the Lutherans, as in the German mining towns, but to the Reformed or Calvinist church. The proof of how thoroughly it took is a count made three hundred years later: in 1851 the geographer Elek Fényes recorded 814 Reformed inhabitants here against 231 Roman Catholics and 30 Greek Catholics. A Reformed congregation elected its own minister and ran its own school, and those habits of running things for yourself outlasted a good many governments. The plain white churches with slender spires that mark every village from here to the Bodrog are the visible result.Reformácia sa v 16. storočí prehnala celou maďarsky hovoriacou nížinou a Kapušany šli s ňou — nie k luteránom ako v nemeckých banských mestách, ale k reformovanej, kalvínskej cirkvi. Ako dôkladne sa to podarilo, ukazuje súpis o tristo rokov neskôr: geograf Elek Fényes tu v roku 1851 zapísal 814 reformovaných proti 231 rímskym katolíkom a 30 gréckokatolíkom. Reformovaný zbor si sám volil farára a sám si viedol školu a taká zvyknutosť spravovať si veci sám prežila nejednu vládu. Viditeľným výsledkom sú tie jednoduché biele kostoly so štíhlymi vežami, ktoré poznáte v každej dedine odtiaľto až po Bodrog.
After the Hungarian army was destroyed by the Ottomans at Mohács in 1526 the kingdom had two rival kings and nobody strong enough to keep order, so noble families settled property disputes with their own armed retinues. Around 1530 a Drugeth heir and the lord Antal Losonczy plundered Kapušany, and a royal captain, Gáspár Serédy, took it back for the provost of Leles. There is not an Ottoman anywhere in that story. In sixteenth-century Upper Hungary far more damage was done by Hungarian magnates fighting one another than by the sultan's army, which never reached this north-eastern corner.Keď uhorské vojsko v roku 1526 pri Moháči zaniklo, malo kráľovstvo dvoch kráľov a nikoho dosť silného na to, aby udržal poriadok; majetkové spory si páni riešili vlastnými ozbrojenými družinami. Okolo roku 1530 Kapušany vyrabovali drugetovský dedič a pán Antal Losonczy a mestečko vzal späť pre leleského prepošta kráľovský kapitán Gáspár Serédy. V celom tom príbehu nevystupuje ani jediný Turek. V Hornom Uhorsku 16. storočia narobili uhorskí magnáti vo vzájomných zrážkach oveľa viac škody než sultánovo vojsko, ktoré sa do tohto severovýchodného kúta nikdy nedostalo.
Zemplín and Ung were the heartland of the risings against the Habsburgs: the kuruc insurgents of Imre Thököly in the 1680s, then the long war led by Francis II Rákóczi from 1703 to 1711. Armies marched through repeatedly, requisitioning as they went, and epidemics followed them. Kapušany lost a large part of its population and its craft guilds disappeared altogether, though the town was never completely emptied. A guild took a generation to build and a single bad decade to destroy, which is why the eighteenth century here starts poorer than the sixteenth ended.Zemplín a Užská stolica boli srdcom povstaní proti Habsburgovcom: kuruci Imricha Thökölyho v osemdesiatych rokoch 17. storočia a potom dlhá vojna Františka II. Rákócziho v rokoch 1703 – 1711. Vojská tadiaľto prechádzali znova a znova, rekvirovali, čo našli, a za nimi chodili epidémie. Kapušany stratili veľkú časť obyvateľov a ich remeselnícke cechy zanikli úplne, hoci mestečko sa nikdy celkom nevyľudnilo. Cech sa buduje generáciu a zničiť ho vie jediné zlé desaťročie — preto sa tu 18. storočie začína chudobnejšie, než sa skončilo to šestnáste.
Joseph II dissolved scores of monastic houses in the 1780s and their estates changed hands; after his reign Kapušany belonged to the Premonstratensian provostry at Jasov, right across the other side of eastern Slovakia. In 1799 the geographer András Vályi described the place plainly as a small Hungarian village of Catholic and Reformed inhabitants. That is a useful corrective to the word 'town': a market town in this period could be a few hundred people, a church, a fair three times a year and a great deal of mud.Jozef II. v osemdesiatych rokoch 18. storočia zrušil desiatky kláštorov a ich majetky zmenili majiteľa; po jeho vláde patrili Kapušany premonštrátskemu prepoštstvu v Jasove, teda na úplne druhom konci východného Slovenska. Geograf András Vályi opísal v roku 1799 obec jednoducho ako malú maďarskú dedinu s katolíckymi a reformovanými obyvateľmi. Je to užitočná oprava k slovu „mestečko“: v tom čase to mohlo znamenať pár stoviek ľudí, kostol, tri jarmoky do roka a veľmi veľa blata.
János Erdélyi was born here on 1 April 1814 and became one of the leading Hungarian critics and philosophers of his century, and above all a collector of folk poetry — a man who argued that a nation's literature has to grow out of the songs ordinary people actually sing. It is worth saying plainly that the national awakening which reached this town was Hungarian, not Slovak. In Ung county the movement that mattered locally was the one being made in Pest, while a hundred and fifty kilometres west Slovak writers were codifying a literary language of their own. Both were happening at once, in one kingdom, and this is one of the places where you can see the seam.János Erdélyi sa tu narodil 1. apríla 1814 a stal sa jedným z popredných maďarských kritikov a filozofov svojho storočia — a predovšetkým zberateľom ľudovej poézie, ktorý tvrdil, že literatúra národa musí vyrásť z piesní, aké ľudia naozaj spievajú. Treba povedať priamo, že národné prebudenie, ktoré doľahlo do tohto mesta, bolo maďarské, nie slovenské. V Užskej stolici bolo miestne dôležité to hnutie, ktoré sa robilo v Pešti, kým stopäťdesiat kilometrov na západ kodifikovali slovenskí spisovatelia vlastný spisovný jazyk. Dialo sa to naraz a v jednom kráľovstve — a Kapušany sú jedno z miest, kde ten šev vidno.
Dávid Spiegel opened a roller mill in the town in 1900 and Vilmos Heiman a printing shop in 1905 — a machine that ground flour faster than any watermill, and a machine that let a small town print its own notices. In November 1910 the railway arrived, on the line running from Vojany through Kapušany to Maťovce; in October 1921 it was extended on to Ungvár. Until 1920 the town was the seat of its district within Ung county, which meant the offices, the notary and the market that a district seat brings. Those twenty years are the point at which a farming market town joined the industrial century.Dávid Spiegel otvoril v meste v roku 1900 valcový mlyn a Vilmos Heiman v roku 1905 tlačiareň — stroj, ktorý mlel múku rýchlejšie ako ktorýkoľvek vodný mlyn, a stroj, vďaka ktorému si malé mesto mohlo tlačiť vlastné oznamy. V novembri 1910 sem prišla železnica na trati z Vojan cez Kapušany do Maťoviec a v októbri 1921 ju predĺžili až do Užhorodu. Do roku 1920 boli Kapušany sídlom svojho okresu v Užskej stolici, čo znamenalo úrady, notára a trh, aké okresné sídlo prináša. Práve v týchto dvoch desaťročiach vstúpilo roľnícke mestečko do priemyselného storočia.
The Treaty of Trianon in 1920 put Kapušany inside Czechoslovakia and cut Ung county in half — but at first both halves stayed in the same state, because Ungvár became the capital of Subcarpathian Ruthenia, Czechoslovakia's easternmost province. The old county town was therefore still reachable, and the town kept a district office of its own. In 1927 the official name on the maps became Veľké Kapušany, while everybody here went on saying Nagykapos. The real break came only in 1945, when Subcarpathian Ruthenia was handed to the Soviet Union and the road east turned into a closed international frontier.Trianonská zmluva z roku 1920 zaradila Kapušany do Československa a Užskú stolicu rozpolila — obe polovice však spočiatku zostali v tom istom štáte, lebo Užhorod sa stal hlavným mestom Podkarpatskej Rusi, najvýchodnejšej krajiny Československa. Staré stoličné mesto bolo teda stále na dosah a Kapušany si udržali vlastný okresný úrad. V roku 1927 sa na mapách ustálil úradný názov Veľké Kapušany, kým doma ľudia ďalej hovorili Nagykapos. Skutočný zlom prišiel až v roku 1945, keď Podkarpatská Rus pripadla Sovietskemu zväzu a cesta na východ sa zmenila na uzavretú štátnu hranicu.
The First Vienna Award of 2 November 1938 handed the southern strip of Slovakia, this town included, back to Hungary. Germany occupied its own ally Hungary in March 1944. The Red Army reached the town in late November 1944.Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 odovzdala južný pás Slovenska aj s týmto mestom Maďarsku. V marci 1944 obsadilo Nemecko svojho vlastného spojenca. Červená armáda prišla do mesta koncom novembra 1944.
A unified agricultural cooperative was set up in 1949 and the strip fields were merged into the big blocks you still see from the road. Then came the infrastructure that decided everything else: the coal-fired power station at Vojany in the 1960s, the 1520 mm broad-gauge railway laid in the mid-1960s from the Soviet border at Maťovce to the new steelworks near Košice, and in 1973 the compressor station east of the town, where Soviet gas entered Czechoslovakia on its way to Austria and beyond. A market town that had lost its hinterland to a closed border was given a new job: moving other people's goods across the seam between two systems.V roku 1949 tu vzniklo jednotné roľnícke družstvo a úzke pásy políčok sa zlúčili do veľkých blokov, aké vidno z cesty dodnes. Potom prišla infraštruktúra, ktorá rozhodla o všetkom ostatnom: uhoľná elektráreň vo Vojanoch v šesťdesiatych rokoch, širokorozchodná trať s rozchodom 1520 mm, položená v polovici šesťdesiatych rokov od sovietskej hranice v Maťovciach k novej oceliarni pri Košiciach, a v roku 1973 kompresorová stanica východne od mesta, kadiaľ vstupoval sovietsky plyn do Československa na ceste do Rakúska a ďalej. Mestečko, ktoré uzavretá hranica pripravila o zázemie, dostalo novú prácu: prekladať cudzí tovar cez šev medzi dvoma systémami.
In independent Slovakia Veľké Kapušany stayed what the twentieth century had made it: a Hungarian-speaking town living off transit, with some of the longest-lasting unemployment in the country and a great many households supported by someone working abroad. Slovakia's entry into the European Union in 2004 turned the frontier a few kilometres east into the Union's external border. At the beginning of 2025 the transit of Russian gas through Ukraine stopped altogether, and the compressor halls — among the largest in Europe — now matter mainly for flows in the other direction and for storage. The town is waiting, once again, to find out what its border is going to be for.V samostatnom Slovensku zostali Veľké Kapušany tým, čím ich urobilo 20. storočie: maďarsky hovoriacim mestom, ktoré žije z tranzitu, s jednou z najdlhšie trvajúcich nezamestnaností v krajine a s množstvom domácností, ktoré drží niekto pracujúci v zahraničí. Vstupom Slovenska do Európskej únie v roku 2004 sa hranica pár kilometrov na východ stala vonkajšou hranicou Únie. Začiatkom roka 2025 sa tranzit ruského plynu cez Ukrajinu úplne zastavil a kompresorové haly — patria k najväčším v Európe — majú dnes význam najmä pre toky opačným smerom a pre uskladňovanie. Mesto opäť čaká, na čo mu tá hranica vlastne bude.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.