Between 1961 and 1965 the flat, flood-prone plain below the castle was turned into a reservoir, Zemplínska šírava, built to hold floodwater, to irrigate the lowland and to supply the power station at Vojany with water. Recreation was an afterthought that took the place over: by 1968 more than half a million people a year were coming to the shore, and more than a million by the late 1970s, and the holiday settlements grew along the northern side at Kaluža, Klokočov and Hôrka. From the walls you now see two landscapes at once — the medieval one you are standing on, and a twentieth-century one filling the middle distance. The walls are seven hundred years old; the water is younger than most of the people looking at it.V rokoch 1961 – 1965 zmenili rovnú, záplavami ohrozovanú nížinu pod hradom na vodnú nádrž Zemplínska šírava — mala zachytávať povodne, zavlažovať nížinu a zásobovať vodou elektráreň vo Vojanoch. Rekreácia bola dodatočný nápad, ktorý si celé dielo privlastnil: v roku 1968 prišlo na breh vyše pol milióna ľudí ročne, koncom sedemdesiatych rokov už vyše milióna, a na severnej strane vyrástli rekreačné strediská Kaluža, Klokočov a Hôrka. Z hradieb tak dnes vidíte dve krajiny naraz — tú stredovekú, na ktorej stojíte, a tú z 20. storočia, ktorá vypĺňa priestor pod vami. Múry majú sedemsto rokov; voda pod nimi je mladšia než väčšina ľudí, čo sa na ňu pozerajú.