Modra is a wine town that learned a second trade — pottery — and a small town that ended up holding one of the largest names in Slovak history. Ľudovít Štúr, who gave the Slovak language its written form, spent his last five years here and is buried in the town cemetery.Modra je vinohradnícke mesto, ktoré sa naučilo druhé remeslo — hrnčiarstvo — a malé mesto, ktorému pripadlo jedno z najväčších mien slovenských dejín. Ľudovít Štúr, ktorý dal slovenčine písanú podobu, tu prežil posledných päť rokov a na mestskom cintoríne je aj pochovaný.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Great MoraviaVeľká Morava
The town's own history puts a possible forerunner of Modra in the ninth century, in the time of Great Moravia — the Slavic state that ruled this country before the Hungarians arrived, and the first place where Christianity was preached here in a Slavic language. Nothing survives above ground to prove it, and Modra itself offers the claim as likely rather than certain. What is certain is that the ground was good: a slope facing south at the foot of the hills, springs, forest above and open land below. People have lived on it, on and off, since the third millennium BC.Vlastné dejiny mesta kladú možnú predchodkyňu Modry do 9. storočia, do čias Veľkej Moravy — slovanského štátu, ktorý tu vládol pred príchodom starých Maďarov a v ktorom sa u nás prvý raz kázalo po slovansky. Nad zemou sa z tých čias nezachovalo nič, čo by to dokázalo, a aj samotná Modra o tom hovorí ako o pravdepodobnosti, nie o istote. Isté je, že miesto bolo dobré: svah obrátený na juh, pramene, les nad ním a otvorená krajina pod ním. Ľudia tu s prestávkami žijú od 3. tisícročia pred Kristom.
In 1241 the Mongol army swept across the kingdom and, according to the town's later records, destroyed the settlement here. That kind of sentence needs care — most Slovak "destroyed by the Mongols" stories belong to castles that did not yet exist — but a wooden village on an open slope is exactly the sort of place that really did burn. King Béla IV's answer was stone castles and settlers, many of them German, and Modra was rebuilt by Hungarian and German colonists. The oldest written mention the town itself accepts as reliable comes out of that resettlement: a charter of Béla IV from 1256 naming the village villa Modor. An older date of 1158 is often quoted and you will find it in reference books, but Modra's own history does not treat it as sound.V roku 1241 sa cez Uhorsko prehnalo mongolské vojsko a podľa neskorších zápisov tunajšiu osadu zničilo. S takou vetou treba narábať opatrne — väčšina slovenských príbehov o „zničení Tatármi" patrí hradom, ktoré vtedy ešte nestáli — lenže drevená dedina na otvorenom svahu je presne to, čo naozaj horelo. Odpoveďou kráľa Bela IV. boli kamenné hrady a osadníci, mnohí z nich Nemci, a Modru obnovili uhorskí a nemeckí kolonisti. Najstaršiu písomnú zmienku, ktorú samo mesto pokladá za hodnovernú, priniesla práve táto obnova: listina Bela IV. z roku 1256, kde sa dedina uvádza ako villa Modor. Často sa cituje aj starší rok 1158 a nájdete ho v príručkách, ale modranské dejiny ho za spoľahlivý nepovažujú.
In 1287 King Ladislaus IV had the village's boundaries written down — the medieval equivalent of a land register, and a sign that the place had become worth arguing about. Wine appears in the records in the early fourteenth century, when the estate was in the hands of Matúš Čák of Trenčín, the magnate who ruled most of what is now western Slovakia almost as a king of his own. On 25 December 1361 King Louis I issued a charter making Modra a subject town — a town with markets, a council and law of its own, but still owned by a landlord rather than by the king. Closing the gap between that and a free royal town would take Modra another two and a half centuries.V roku 1287 dal kráľ Ladislav IV. spísať chotárne hranice dediny — stredoveká obdoba katastra a znamenie, že sa už oplatilo o toto miesto sporiť. Víno sa v prameňoch objavuje začiatkom 14. storočia, keď panstvo držal Matúš Čák Trenčiansky, veľmož, ktorý ovládal takmer celé dnešné západné Slovensko skoro ako vlastný kráľ. 25. decembra 1361 vydal kráľ Ľudovít I. listinu, ktorou sa Modra stala poddanským mestom — mestom s trhmi, radou a vlastným právom, ale stále v majetku zemepána, nie kráľa. Rozdiel medzi týmto a slobodným kráľovským mestom dobiehala Modra ďalších dvaapolstoročia.
The pottery Modra is known for did not begin here. The Anabaptists — a radical Protestant movement whose members refused to baptise infants and were hunted across central Europe for it — fled into western Hungary in the sixteenth and seventeenth centuries, and were known here as the Habans. They lived in closed communal yards and they were superb craftsmen; their speciality was faience, earthenware under a white tin glaze, painted before firing. The technique survived in the villages of this region long after the communities themselves had been broken up and absorbed — long enough for Modra, two hundred years later, to build a trade on it.Keramika, ktorou je Modra známa, sa nezrodila tu. Novokrstenci — radikálne protestantské hnutie, ktorého členovia odmietali krstiť nemluvňatá a v celej strednej Európe ich za to prenasledovali — utekali v 16. a 17. storočí do západného Uhorska a hovorilo sa im tu habáni. Žili v uzavretých spoločných dvoroch a boli vynikajúci remeselníci; ich špecialitou bola fajansa, hlinený riad pod bielou cínovou glazúrou, pomaľovaný ešte pred vypálením. Technika sa v dedinách tohto kraja udržala dlho po tom, čo samotné komunity rozbili a rozpustili — dosť dlho na to, aby na nej Modra o dvesto rokov neskôr postavila remeslo.
The Ottoman army destroyed the Hungarian one at Mohács in 1526, and over the century that followed raiding parties came far enough north for the towns under the Little Carpathians to think seriously about defending themselves. Modra climbed the ladder in two steps: Maximilian II gave it the rights of a free market town in 1569, and in 1607 Rudolf II raised it to a free royal town, answerable to the king alone — forty years before Pezinok and Svätý Jur managed the same. Between 1610 and 1647 it built a wall with three gates around the single long street of its centre. One of them, the Upper Gate, still stands at the end of that street.Osmanské vojsko rozdrvilo v roku 1526 pri Moháči uhorské a počas nasledujúceho storočia sa turecké výpady dostávali dosť ďaleko na sever na to, aby mestá pod Malými Karpatmi začali vážne myslieť na obranu. Modra stúpala po rebríčku v dvoch krokoch: v roku 1569 jej Maximilián II. udelil výsady slobodného mestečka a v roku 1607 ju Rudolf II. povýšil na slobodné kráľovské mesto, podriadené už len kráľovi — o štyridsať rokov skôr, než sa to podarilo Pezinku a Svätému Juru. V rokoch 1610 – 1647 si okolo svojej jedinej dlhej ulice postavila hradby s tromi bránami. Jedna z nich, Horná brána, stojí na konci tej ulice dodnes.
The seventeenth and eighteenth centuries were Modra's richest, and the reason was in the ground: the whole southern edge of the town was vineyard, and wine from under the Little Carpathians sold. A free royal town collected its own taxes, ran its own court and decided who was allowed to trade inside its walls, while the crafts were run by guilds — trade associations that set prices, trained apprentices and kept outsiders out. The town was split fairly evenly between Lutherans and Catholics, in a kingdom whose Habsburg rulers were pressing hard to bring everyone back to the Catholic church. That is why Modra has two large churches on one street instead of one, and both are still standing.Sedemnáste a osemnáste storočie boli pre Modru najbohatšie a dôvod bol v pôde: celý južný okraj mesta tvorili vinice a víno spod Malých Karpát sa predávalo. Slobodné kráľovské mesto si vyberalo vlastné dane, súdilo si vlastných ľudí a rozhodovalo, kto smie vnútri hradieb obchodovať, a remeslá držali v rukách cechy — združenia, ktoré určovali ceny, vychovávali učňov a cudzích k slovu nepustili. Mesto bolo pomerne rovnomerne rozdelené medzi evanjelikov a katolíkov, a to v kráľovstve, ktorého habsburskí panovníci tvrdo tlačili na návrat ku katolíckej cirkvi. Preto má Modra na jednej ulici dva veľké kostoly namiesto jedného a oba tam stoja dodnes.
Ľudovít Štúr was born at Uhrovec in 1815 and did the thing that turns a spoken language into a written one: in 1843, at Hlboké, he agreed with Jozef Miloslav Hurban and Michal Miloslav Hodža on a standard Slovak built on the speech of central Slovakia. Until then educated Slovaks had written in Czech or in an older and narrower standard. From 1 August 1845 he printed the new language in the first Slovak political newspaper, called Slovenskje národňje novini. He sat in the Hungarian diet as the deputy for Zvolen in 1847–48 and argued there for the rights of the language he had just codified, and when revolution came in 1848 he helped found the Slovak National Council in Vienna that September and went to war for Slovak demands. The rising failed, and the Vienna court that had used the Slovaks gave them nothing.Ľudovít Štúr sa narodil v roku 1815 v Uhrovci a urobil to, čo z hovorenej reči robí písaný jazyk: v roku 1843 sa v Hlbokom dohodol s Jozefom Miloslavom Hurbanom a Michalom Miloslavom Hodžom na spisovnej slovenčine postavenej na stredoslovenskej reči. Vzdelaní Slováci dovtedy písali po česky alebo starším, užším pravopisom. Od 1. augusta 1845 novú reč aj tlačil, v prvých slovenských politických novinách, ktoré sa volali Slovenskje národňje novini. V rokoch 1847 – 1848 sedel ako poslanec za mesto Zvolen v uhorskom sneme a hájil tam práva jazyka, ktorý práve kodifikoval, a keď v roku 1848 prišla revolúcia, spoluzakladal v septembri vo Viedni Slovenskú národnú radu a išiel za slovenské požiadavky do zbrane. Povstanie neuspelo a viedenský dvor, ktorý Slovákov použil, im napokon nedal nič.
In 1851 Štúr's older brother Karol, a teacher and pastor in Modra, died and left seven children. Ľudovít moved to Modra to bring them up, on almost no money and under police supervision — the authorities regarded him as a dangerous man and kept watch on him. On 22 December 1855, out shooting near the town, he tried to jump a stream, his gun went off and wounded him, and he died of it in Modra on 12 January 1856, aged forty. He was buried here on 15 January, and his grave in the town cemetery has been a place of national pilgrimage ever since; his papers and belongings are kept in the town by the Ľudovít Štúr Museum, a branch of the Slovak National Museum.V roku 1851 zomrel Štúrov starší brat Karol, učiteľ a kňaz v Modre, a zanechal sedem detí. Ľudovít sa presťahoval do Modry, aby ich vychoval — takmer bez peňazí a pod policajným dozorom, lebo úrady ho pokladali za nebezpečného človeka a dávali si na neho pozor. 22. decembra 1855 sa na poľovačke pri meste pokúsil preskočiť potok, vystrelila mu pritom puška a zranila ho; 12. januára 1856 na to v Modre zomrel, mal štyridsať rokov. Pochovali ho tu 15. januára a jeho hrob na mestskom cintoríne je odvtedy miestom národných pútí; jeho písomnosti a osobné veci opatruje v meste Múzeum Ľudovíta Štúra, pobočka Slovenského národného múzea.
In the 1840s the first railway in the Kingdom of Hungary was built from Bratislava along the foot of these hills towards Trnava — horse-drawn, because that was what its promoters could afford. It ran through Svätý Jur and through Pezinok. It did not run through Modra, and the reason given is that the town's own magistrate opposed it. Modra has no railway station to this day: you come by bus, or from the stations at Pezinok and Šenkvice. In 1876 a reform of Hungarian local government took away the rank of free royal town it had held since 1607 and left it an ordinary town with an appointed magistracy — and between those two losses you can read the whole of Modra's nineteenth century as a quiet falling behind its neighbour.V 40. rokoch 19. storočia postavili z Bratislavy popod tieto kopce smerom na Trnavu prvú železnicu v Uhorsku — ťahanú koňmi, lebo na viac peniaze neboli. Viedla cez Svätý Jur a cez Pezinok. Cez Modru nie, a ako dôvod sa uvádza, že sa proti nej postavil mestský magistrát. Modra nemá vlastnú železničnú stanicu dodnes: chodí sa sem autobusom alebo z Pezinka a zo Šenkvíc. V roku 1876 jej reforma uhorskej správy vzala hodnosť slobodného kráľovského mesta, ktorú držala od roku 1607, a zostalo z nej mesto s usporiadaným magistrátom — a medzi tými dvoma stratami sa dá celé modranské 19. storočie čítať ako tiché zaostávanie za susedom.
In 1883 a ceramics school opened in Modra, founded by a Lutheran pastor, to teach the old faience technique as a trade a young person could actually live on. A workshop grew out of the school, and out of the workshop came the pattern the town is known by: white glaze painted in yellow, blue and green with flowers, ears of wheat and birds. It was a deliberate act of rescue — the craft was dying out in the villages and was put back on its feet in a classroom. Everything sold as Modra majolika today descends from that school.V roku 1883 otvorili v Modre keramickú školu, ktorú založil evanjelický farár, aby sa starej fajansovej technike učilo ako remeslu, z ktorého sa dá žiť. Zo školy vyrástla dielňa a z dielne vzor, podľa ktorého mesto poznať: biela glazúra pomaľovaná žltou, modrou a zelenou, s kvetmi, klasmi a vtákmi. Bol to vedomý záchranný čin — remeslo po dedinách dohorievalo a postavili ho na nohy v učebni. Všetko, čo sa dnes predáva ako modranská majolika, pochádza z tejto školy.
Samuel Zoch had been the Lutheran pastor in Modra since January 1908, and he ran the town's orphanage — he had a new building put up for it, designed by Dušan Jurkovič, the best-known Slovak architect of the day. On 30 October 1918, as Austria-Hungary came apart, Slovak representatives met at Turčiansky Svätý Martin and declared that the Slovaks would join the Czechs in one state. Zoch wrote the text of that declaration. He then spent 1918–19 as the new republic's administrator and county head for Bratislava and the country around it, before giving the office up. In 1923 Modra, no longer a royal town of any kind, was re-classified as a large municipality with the right to call itself a town.Samuel Zoch bol evanjelickým farárom v Modre od januára 1908 a viedol tunajší sirotinec — dal preň postaviť novú budovu, ktorú navrhol Dušan Jurkovič, najznámejší slovenský architekt tej doby. 30. októbra 1918, keď sa Rakúsko-Uhorsko rozpadalo, sa v Turčianskom Svätom Martine zišli slovenskí predstavitelia a vyhlásili, že Slováci vstúpia spolu s Čechmi do jedného štátu. Text tejto deklarácie napísal Zoch. V rokoch 1918 – 1919 bol potom správcom a županom novej republiky pre Bratislavu a jej okolie, potom sa úradu vzdal. V roku 1923 zaradili Modru, ktorá už kráľovským mestom nebola, medzi veľké obce s právom používať označenie mesto.
On 14 March 1939 Slovakia declared independence under the protection of Germany. The ceramics school in Modra was closed that same year on political grounds.14. marca 1939 vyhlásilo Slovensko samostatnosť pod ochranou Nemecka. Keramickú školu v Modre v tom istom roku z politických dôvodov zatvorili.
The Slovak National Uprising began on 29 August 1944, with its centre at Banská Bystrica in the middle of the country; German forces occupied Slovakia to crush it and shot their prisoners into mass graves at Kremnička and Nemecká. Modra lies a long way west of all that and stayed under the regime's control to the end. The front reached this corner in the spring of 1945, when the Soviet 2nd Ukrainian Front swung around the Little Carpathians in the Bratislava–Brno offensive; Bratislava fell on the evening of 4 April 1945 and Modra was taken in the same first days of the month. Afterwards the town's German-speaking families — evacuated ahead of the front or expelled behind it under the post-war decrees — disappeared from a town they had helped build since the thirteenth century.Slovenské národné povstanie sa začalo 29. augusta 1944 a jeho stredobodom bola Banská Bystrica v strede krajiny; nemecké jednotky obsadili Slovensko, aby ho potlačili, a zajatcov strieľali do masových hrobov v Kremničke a v Nemeckej. Modra leží ďaleko na západ od toho všetkého a zostala až do konca pod kontrolou režimu. Front prišiel do tohto kúta na jar 1945, keď sovietsky 2. ukrajinský front obchádzal v bratislavsko-brnianskej operácii Malé Karpaty; Bratislava padla večer 4. apríla 1945 a Modru obsadili v tých istých prvých dňoch mesiaca. Potom sa nemecky hovoriace rodiny — evakuované pred frontom alebo vysídlené po ňom na základe povojnových dekrétov — stratili z mesta, ktoré od 13. storočia pomáhali stavať.
After February 1948 the communist state took the workshops and the vineyards alike. The majolica works became a national enterprise, and — as often happened with folk crafts — the state turned out to be a steadier customer than the market had been: this kind of work suited the official taste and the workshops were kept busy. The vineyards were merged into co-operatives, while the town's viticultural school went on training growers. Above the town, Harmónia and Zochova chata filled up with the trade-union holidays and school trips of the period, which is where a great many Slovaks first saw the Little Carpathians.Po februári 1948 vzal komunistický štát dielne aj vinice. Z majolikárne sa stal národný podnik a — ako to pri ľudových remeslách bývalo — štát sa ukázal ako stálejší odberateľ než trh: takáto práca sa hodila do oficiálneho vkusu a v dielňach bolo stále čo robiť. Vinice zlúčili do družstiev a vinárska škola v meste ďalej vychovávala pestovateľov. Nad mestom sa Harmónia a Zochova chata naplnili odborárskymi rekreáciami a školskými výletmi tej doby — práve tam videlo veľa Slovákov Malé Karpaty prvý raz.
November 1989 ended the rule of one party, and the sheltered market went with it. The majolica works came through hard years; the trade is smaller now than it was and lives on skill and on visitors rather than on state orders. The vineyards returned to private hands, and the wine road along the foot of the hills was reinvented as something people travel to see, with open-cellar weekends. In 1991 the old centre — the single long street, the surviving gate, the two churches — was declared a protected heritage zone.November 1989 ukončil vládu jednej strany a s ňou aj chránený odbyt. Majolikáreň prešla ťažkými rokmi; remeslo je dnes menšie ako kedysi a drží sa na zručnosti a na návštevníkoch, nie na štátnych objednávkach. Vinice sa vrátili do súkromných rúk a vínna cesta popod kopce sa nanovo vymyslela ako niečo, za čím sa cestuje, s víkendmi otvorených pivníc. V roku 1991 vyhlásili staré jadro — jednu dlhú ulicu, zachovanú bránu a dva kostoly — za pamiatkovú zónu.
Slovakia became independent on 1 January 1993, and the man who did more than anyone else to make a Slovak nation thinkable lies buried in Modra. His anniversaries bring wreaths and speeches to a cemetery on the slope above the town, and his museum is a branch of the Slovak National Museum. The rest of the year Modra does what it has always done: presses wine, fires pottery, and sends a large part of its working population down the road to Bratislava in the morning. The pull of a capital half an hour away is now the strongest single force acting on the town.1. januára 1993 vznikla samostatná Slovenská republika a človek, ktorý pre samotnú predstavu slovenského národa urobil viac než ktokoľvek iný, leží pochovaný v Modre. Na výročia prinášajú vence a reči na cintorín na svahu nad mestom a jeho múzeum je pobočkou Slovenského národného múzea. Po zvyšok roka robí Modra to, čo robila vždy: lisuje víno, páli keramiku a ráno posiela veľkú časť pracujúcich dolu cestou do Bratislavy. Príťažlivosť hlavného mesta vzdialeného pol hodiny je dnes najsilnejšou silou, ktorá na mesto pôsobí.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.