Tisovec is an iron town that turned into a school town. Its furnace was once described as the largest producer of pig iron in the Kingdom of Hungary, its Lutheran congregation shaped everything else, and it produced two men whose lives run through the whole of modern Slovak history — Štefan Marko Daxner and Vladimír Clementis. Above the town climbs the only rack railway ever built in Slovakia.Tisovec je železiarske mesto, z ktorého sa stalo mesto škôl. Jeho pec kedysi opisovali ako najväčšieho producenta surového železa v Uhorsku, evanjelický zbor určil takmer všetko ostatné a mesto dalo Slovensku dvoch ľudí, ktorých osudy pretínajú celé moderné slovenské dejiny — Štefana Marka Daxnera a Vladimíra Clementisa. Nad mestom stúpa jediná ozubnicová železnica, aká na Slovensku kedy vznikla.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
Castles and lordsHrady a páni
The first document to name the place is a charter of King Charles I from 1334, where it appears as Tyzolc. That is a fact about a piece of parchment, not about when people arrived: the settlement was probably a century older, one of the mountain villages founded while the uplands of Gemer were being colonised in the thirteenth century. Tisovec belonged to a lordship rather than to itself — first to the Széchy family, and after their male line died out the estate was divided between the Lošonci and the Országh of Guth. The one advantage of the site was iron ore, and endless beech forest to make charcoal from.Prvou listinou, ktorá miesto menuje, je listina kráľa Karola I. z roku 1334, kde vystupuje ako Tyzolc. To je údaj o pergamene, nie o tom, kedy sem prišli ľudia: osada bola pravdepodobne o storočie staršia, jedna z horských dedín, ktoré vznikli pri kolonizácii gemerských vrchov v trinástom storočí. Tisovec patril panstvu, nie sebe — najprv Sečéniovcom, a keď ich mužská vetva vymrela, majetok si rozdelili Lošonciovci a Országhovci z Gutu. Jedinou výhodou tejto polohy bola železná ruda a nekonečné bučiny, z ktorých sa dalo páliť drevené uhlie.
The kingdom collapsed after the battle of Mohács in 1526, and Gemer spent the next century and a half divided between two states. The Ottomans took Fiľakovo in 1554 and the southern half of the region passed under their tax collectors; Tisovec, at the head of the valley with mountains behind it, was awkward enough to reach to be comparatively safe. In the same century the town went over to the Lutheran Reformation, and that is the decision that shaped everything afterwards: for the next four hundred years Tisovec's schools, its charity and eventually its politics all came out of the Lutheran congregation.Po bitke pri Moháči roku 1526 sa kráľovstvo rozpadlo a Gemer prežil ďalšie poldruha storočia rozdelený medzi dva štáty. Roku 1554 obsadili Osmani Fiľakovo a južná polovica kraja sa ocitla pod ich výbercami daní; Tisovec v závere doliny s horami za chrbtom bol dosť ťažko dostupný na to, aby bol pomerne bezpečný. V tom istom storočí prijalo mesto luteránsku reformáciu a práve toto rozhodnutie utvorilo všetko ostatné: nasledujúce štyri storočia vyrastali tisovské školy, dobročinnosť a napokon aj politika z evanjelického zboru.
Tisovec was granted market rights in 1675, and Emperor Leopold I confirmed its trading privileges in 1678 — in the middle of the anti-Habsburg uprisings, which is not a coincidence. A crown at war with the Hungarian nobility had every reason to be generous to towns, and a town allowed to hold fairs could sell its iron instead of merely handing it over to a landlord. The uprisings themselves ran on until 1711, and the valley paid for them in requisitions, quartered soldiers and burnt-out years. What Tisovec kept from the period was the right to trade.Trhové právo dostal Tisovec roku 1675 a cisár Leopold I. mu obchodné výsady potvrdil roku 1678 — uprostred protihabsburských povstaní, a nie je to náhoda. Koruna, ktorá bojovala s uhorskou šľachtou, mala všetky dôvody byť k mestám štedrá, a mesto, ktoré smelo držať jarmoky, mohlo svoje železo predávať, nie ho len odovzdávať zemepánovi. Povstania trvali až do roku 1711 a dolina ich platila rekvizíciami, ubytovaním vojska a vypálenými rokmi. Tisovcu z tých čias zostalo právo obchodovať.
A blast furnace was built at Tisovec in 1783, and within about fifty years it was being described as the largest producer of pig iron in the Kingdom of Hungary. That is what the phrase 'iron town' actually means here: ore hauled down from the Ore Mountains, whole forests turned into charcoal, and a settlement whose working population existed to keep one fire alight. The forests were also the limit, because a charcoal furnace eats woodland faster than woodland grows, and the nineteenth-century switch to coke is what eventually moved the industry down the valley. Tisovec's own furnaces nevertheless ran on into the twentieth century.Roku 1783 postavili v Tisovci vysokú pec a asi po päťdesiatich rokoch ju opisovali ako najväčšieho producenta surového železa v Uhorsku. Presne to tu znamená označenie železiarske mesto: ruda zvážaná z Rudohoria, celé lesy premenené na drevené uhlie a osada, ktorej práceschopní obyvatelia boli od toho, aby jeden oheň nezhasol. Lesy boli zároveň limitom, lebo drevouhoľná pec zožerie les rýchlejšie, než les dorastie, a prechod na koks v devätnástom storočí napokon presunul priemysel nižšie do doliny. Tisovské pece však bežali ešte v dvadsiatom storočí.
Between 1825 and 1832 the Lutheran congregation replaced its older Gothic church with the large classicist building that is still the biggest thing on the main street; its interior work of 1831 is by the sculptor Štefan Ferenczy. A church of that size in a town of this size is a statement about who paid for it and what they thought mattered. It is worth walking past it before reading anything about Tisovec's nineteenth century, because almost everything that follows was organised by the people who built it.V rokoch 1825 – 1832 nahradil evanjelický zbor starší gotický kostol veľkou klasicistickou stavbou, ktorá je dodnes najväčšou budovou na hlavnej ulici; interiér z roku 1831 je dielom sochára Štefana Ferenczyho. Kostol takej veľkosti v meste takejto veľkosti je výpoveď o tom, kto ho platil a čo pokladal za dôležité. Oplatí sa popri ňom prejsť skôr, než si človek prečíta čokoľvek o tisovskom devätnástom storočí — takmer všetko, čo nasleduje, zorganizovali práve ľudia, ktorí ho postavili.
Štefan Marko Daxner was born in Tisovec in 1822 and died here. He was one of the leaders of the Slovak movement in the revolution of 1848–49, and in 1861 he was the principal author of the Memorandum of the Slovak Nation, the document that set out what Slovaks wanted from the Hungarian state: a recognised territory of their own, their own officials, and above all schools teaching in Slovak. The government gave the Memorandum nothing. What it produced instead was a decision to build those schools with money collected from the nation itself — and Daxner then chaired the patronage committee of the first of them, the Slovak gymnasium opened at Revúca in 1862.Štefan Marko Daxner sa narodil v Tisovci roku 1822 a v Tisovci aj zomrel. V revolúcii rokov 1848 – 1849 patril k vodcom slovenského hnutia a roku 1861 bol hlavným autorom Memoranda národa slovenského — dokumentu, ktorý sformuloval, čo Slováci od uhorského štátu žiadajú: uznané vlastné územie, vlastných úradníkov a predovšetkým školy vyučujúce po slovensky. Vláda Memorandu nedala nič. Vyplynulo z neho však rozhodnutie postaviť tie školy z peňazí vyzbieraných v samotnom národe — a Daxner potom stál na čele patronátneho výboru prvej z nich, slovenského gymnázia otvoreného roku 1862 v Revúcej.
On 5 September 1874 a railway up the Rimava valley from Jesenské reached Tisovec, and the valley's iron stopped travelling by cart. In 1881 the Tisovec works were absorbed into the Rimamurány–Salgótarján company, a combine that ran furnaces on both sides of what is now the Slovak-Hungarian border and was one of the largest iron concerns in the kingdom. Being part of something that big brought investment and took away decisions: from then on it was settled elsewhere which of the company's furnaces would be modernised and which would be left to die.5. septembra 1874 dorazila do Tisovca železnica vedená hore Rimavskou dolinou z Jesenského a železo z doliny prestalo cestovať na vozoch. Roku 1881 sa tisovské závody stali súčasťou Rimamuránsko-šalgotarjánskej spoločnosti — koncernu, ktorý prevádzkoval pece na oboch stranách dnešnej slovensko-maďarskej hranice a patril k najväčším železiarskym podnikom v Uhorsku. Byť súčasťou niečoho takého veľkého prinieslo investície a zobralo rozhodovanie: odvtedy sa inde rozhodovalo, ktorú z pecí koncernu zmodernizujú a ktorú nechajú dožiť.
To move Tisovec's iron and timber north over the watershed to the Hron, a railway was built from the town up to the Zbojská pass at 725 metres and down to Pohronská Polhora and Brezno. It opened on 3 November 1896 after three years' work. The climb was far too steep for ordinary trains — the gradient reaches fifty metres in every thousand — so a toothed rack of the Abt system was laid between the rails along 5.8 kilometres of it, and locomotives with a cog wheel hauled the trains up. It is the only standard-gauge rack railway ever built in Slovakia, and it has been a national cultural monument since 2008.Aby sa tisovské železo a drevo dostali na sever cez rozvodie k Hronu, postavili z mesta železnicu hore na sedlo Zbojská vo výške 725 metrov a dolu do Pohronskej Polhory a Brezna. Otvorili ju 3. novembra 1896 po troch rokoch stavby. Stúpanie bolo na bežné vlaky priveľmi strmé — dosahuje päťdesiat metrov na každý kilometer — a tak na 5,8 kilometra trate položili medzi koľajnice ozubnicu systému Abt a vlaky hore ťahali rušne s ozubeným kolesom. Je to jediná ozubnicová železnica normálneho rozchodu, aká kedy na Slovensku vznikla, a od roku 2008 je národnou kultúrnou pamiatkou.
Tisovec became part of Czechoslovakia in 1918, and the new border a short way to the south cut the works off from the rest of their own company, whose Hungarian furnaces were suddenly in another country. Vladimír Clementis had been born in the town in 1902; he studied law, became a communist, and by the 1930s was one of the best-known Slovak intellectuals of the left. It is worth holding both facts about Tisovec together: a small iron town in the mountains produced the author of the Memorandum and a future communist foreign minister within eighty years of each other.Roku 1918 sa Tisovec stal súčasťou Československa a nová hranica kúsok na juh odrezala závody od zvyšku vlastného koncernu — jeho uhorské pece boli zrazu v inej krajine. Vladimír Clementis sa v meste narodil roku 1902; vyštudoval právo, stal sa komunistom a v tridsiatych rokoch patril k najznámejším slovenským intelektuálom ľavice. Oplatí sa držať obidva tisovské údaje pohromade: malé železiarske mestečko v horách dalo v rozpätí osemdesiatich rokov autora Memoranda aj budúceho komunistického ministra zahraničia.
The First Vienna Award of 2 November 1938 gave Hungary the south, including Rimavská Sobota and the junction at Jesenské. Tisovec stayed on the Slovak side, but its railway down the valley now ran into a foreign country, and the only line still leading anywhere was the rack railway over Zbojská. The town spent the war inside the Slovak State, the German-allied republic proclaimed in March 1939.Prvá viedenská arbitráž z 2. novembra 1938 dala Maďarsku juh vrátane Rimavskej Soboty a železničného uzla v Jesenskom. Tisovec zostal na slovenskej strane, jeho železnica dolu dolinou však odvtedy viedla do cudziny a jedinou traťou, ktorá ešte niekam viedla, bola ozubnica cez Zbojskú. Vojnu prežilo mesto v Slovenskom štáte — republike spojenej s Nemeckom, vyhlásenej v marci 1939.
The Tisovec ironworks did not survive the century that had made them. Production was concentrated into a few large state combines elsewhere in Slovakia, and the town was left with limestone quarrying on the edge of the plateau above it, forestry and sawmilling. Regular traffic over the rack section came to an end, and scheduled passenger trains have terminated at Tisovec ever since. A town built around a fire that no longer burns has to find another reason to exist.Tisovské železiarne storočie, ktoré ich vytvorilo, neprežili. Výroba sa sústredila do niekoľkých veľkých štátnych kombinátov inde na Slovensku a mestu zostalo lámanie vápenca na okraji planiny nad ním, lesníctvo a píly. Pravidelná doprava po ozubnici sa skončila a pravidelné osobné vlaky odvtedy končia v Tisovci. Mesto postavené okolo ohňa, ktorý už nehorí, si musí nájsť iný dôvod na existenciu.
Vladimír Clementis became foreign minister of Czechoslovakia after the war and held the post through the communist takeover of February 1948. Two years later he was removed, arrested and made one of the defendants in the Slánský trial, the show trial in which the party purged its own leadership; he was executed in Prague in December 1952. He was rehabilitated about a decade later, once the regime admitted the trials had been fabricated. The pattern is one a student should learn to recognise: the men who built the new order were among the first it destroyed.Vladimír Clementis sa po vojne stal československým ministrom zahraničných vecí a vo funkcii zostal aj počas komunistického prevratu vo februári 1948. O dva roky ho odvolali, zatkli a urobili z neho jedného z obžalovaných v procese so Slánským — v monsterprocese, ktorým strana čistila vlastné vedenie; v decembri 1952 ho v Prahe popravili. Rehabilitovali ho asi o desaťročie neskôr, keď režim priznal, že procesy boli vykonštruované. Je to schéma, ktorú by sa mal študent naučiť rozoznávať: ľudia, ktorí nový poriadok vybudovali, patrili k prvým, ktorých zničil.
After 1989 the district became one of the areas of highest unemployment in Slovakia, and Tisovec's answer was the thing it had always been good at. The Lutheran church refounded a grammar school in the town in the 1990s, teaching partly in English, and it draws pupils from well beyond the valley. In a place that would otherwise be steadily emptying, a school is not a cultural ornament; it is the reason a certain number of families stay.Po roku 1989 sa okres stal jedným z krajov s najvyššou nezamestnanosťou na Slovensku a Tisovec odpovedal tým, v čom bol vždy dobrý. Evanjelická cirkev v deväťdesiatych rokoch v meste obnovila gymnázium, ktoré učí sčasti po anglicky a priťahuje žiakov aj zďaleka za dolinou. V meste, ktoré by sa inak neprestajne vyprázdňovalo, nie je škola kultúrnou ozdobou; je dôvodom, prečo istý počet rodín zostáva.
Since 2005 trains have run again on the rack section for enthusiasts and visitors, and since May 2015 steam locomotives have worked it on advertised days each summer. It is a strange kind of afterlife: a line built to carry pig iron out of a valley now carries people up it to look at the woods. Together with Hradová above the town and the Muránska planina National Park behind it — karst meadows, gorges and the semi-wild Norik horses bred on the plateau — that is what Tisovec offers now, and it is a good deal more than most towns this size have.Od roku 2005 sa po ozubnici opäť vozia nadšenci a návštevníci a od mája 2015 na nej vo vyhlásených letných termínoch pracujú parné rušne. Je to zvláštny druh posmrtného života: trať postavená na to, aby z doliny vyvážala surové železo, dnes ľudí dolinou hore priváža, aby sa pozreli na les. Spolu s Hradovou nad mestom a Národným parkom Muránska planina za ním — krasové lúky, tiesňavy a polodivoké kone plemena norik muránsky chované na planine — je to to, čo Tisovec dnes ponúka, a je toho podstatne viac, než v mestách jeho veľkosti býva.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.