In 1241 a Mongol army broke the Hungarian royal host at Mohi and rode across the kingdom, and King Béla IV spent the rest of his reign making sure it could never be done to him again. That meant licensing stone castles, inviting settlers and giving out land by charter to people who would hold it and defend it — and that is why so much of northern Slovakia first appears in writing in the decades just after 1241. The oldest written mention of the Kysuce is from 1244. The town itself follows in 1254, under the name Jesesin, in a donation charter of Béla IV. Be careful what that means: it is the date a scribe wrote the place down, not the date anyone first lived here.V roku 1241 rozbilo mongolské vojsko pri Mohi uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa cez celé kráľovstvo; kráľ Belo IV. potom strávil zvyšok vlády tým, aby sa to už zopakovať nedalo. Znamenalo to povoľovať kamenné hrady, pozývať osadníkov a rozdávať pôdu listinami tým, ktorí ju udržia a ubránia — a práve preto sa toľko lokalít severného Slovenska objavuje v písomnostiach až v desaťročiach tesne po roku 1241. Najstaršia písomná zmienka o Kysuciach je z roku 1244. Samotné mesto nasleduje v roku 1254 pod menom Jesesin v darovacej listine Bela IV. Dávajte si pozor, čo to znamená: je to dátum, keď miesto zapísal pisár, nie dátum, keď tu začali žiť ľudia.
