Kysucké Nové Mesto is the oldest town in the Kysuce and, for most of its life, the smallest kind of town there is: a market at the bottom of a poor valley, burnt down and rebuilt over and over again. Its name kept changing — Jesesin, Königsberg, Nova Civitas — and the last of those, simply 'New Town', is the one that stuck. What finally changed the place was not a king or a war but a bearing factory built in 1950, and that factory is still the reason most people here get up in the morning.Kysucké Nové Mesto je najstaršie mesto na Kysuciach a väčšinu svojho života bolo mestom toho najskromnejšieho druhu: trhom na dne chudobnej doliny, ktorý znova a znova vyhorel a znova sa postavil. Jeho meno sa stále menilo — Jesesin, Königsberg, Nova Civitas — a ujalo sa práve to posledné, jednoducho Nové Mesto. Miesto napokon nezmenil kráľ ani vojna, ale ložiskový závod postavený v roku 1950 — a ten je dodnes dôvodom, prečo tu väčšina ľudí ráno vstáva.
Drag the bar, or pick a year, to see what was happening here then.Potiahnite lištu alebo vyberte rok a uvidíte, čo sa tu vtedy dialo.
The Mongol invasionVpád Mongolov
In 1241 a Mongol army broke the Hungarian royal host at Mohi and rode across the kingdom, and King Béla IV spent the rest of his reign making sure it could never be done to him again. That meant licensing stone castles, inviting settlers and giving out land by charter to people who would hold it and defend it — and that is why so much of northern Slovakia first appears in writing in the decades just after 1241. The oldest written mention of the Kysuce is from 1244. The town itself follows in 1254, under the name Jesesin, in a donation charter of Béla IV. Be careful what that means: it is the date a scribe wrote the place down, not the date anyone first lived here.V roku 1241 rozbilo mongolské vojsko pri Mohi uhorskú kráľovskú armádu a prehnalo sa cez celé kráľovstvo; kráľ Belo IV. potom strávil zvyšok vlády tým, aby sa to už zopakovať nedalo. Znamenalo to povoľovať kamenné hrady, pozývať osadníkov a rozdávať pôdu listinami tým, ktorí ju udržia a ubránia — a práve preto sa toľko lokalít severného Slovenska objavuje v písomnostiach až v desaťročiach tesne po roku 1241. Najstaršia písomná zmienka o Kysuciach je z roku 1244. Samotné mesto nasleduje v roku 1254 pod menom Jesesin v darovacej listine Bela IV. Dávajte si pozor, čo to znamená: je to dátum, keď miesto zapísal pisár, nie dátum, keď tu začali žiť ľudia.
The town sat on the road north out of the Váh valley, and roads meant money. In 1321 it appears as Lachasin, a place where toll was collected, and in 1325 it was granted the privileges of a market town under the name Congesbergh — Königsberg, a German name, from the years when the kings of Hungary were inviting German settlers into their towns. Whatever Germans came were absorbed: the estate register of 1658 contains no German names at all. By 1358 the documents call it Nova Civitas, 'New Town', which is the name it still carries in Slovak, and in 1384 its town rights were widened again. The parish church of St James the Elder, built at the end of the thirteenth century, is the one building that has watched all of it.Mesto ležalo na ceste, ktorá viedla z Považia na sever, a cesty znamenali peniaze. V roku 1321 sa objavuje ako Lachasin, miesto výberu mýta, a v roku 1325 dostalo výsady mestečka pod menom Congesbergh — Königsberg, teda nemecké meno, z čias, keď uhorskí králi pozývali do svojich miest nemeckých osadníkov. Ak sem nejakí Nemci prišli, splynuli s ostatnými: urbár z roku 1658 neobsahuje ani jedno nemecké meno. Od roku 1358 ho listiny volajú Nova Civitas, Nové Mesto — a toto meno nesie dodnes; v roku 1384 sa mestské práva ešte rozšírili. Farský Kostol svätého Jakuba staršieho z konca trinásteho storočia je jedinou stavbou, ktorá to všetko videla.
While the Ottoman wars ground away across southern Hungary, the Kysuce was busy with something completely different: it was being settled. Shepherds moving west along the Carpathian ridges cleared the side valleys under Wallachian law from the 1530s onwards, and new hamlets appeared upstream year after year. Kysucké Nové Mesto was the market at the bottom of all of it — the place where people from those clearings came to sell wool, cheese and timber and to buy iron, salt and cloth. That is a modest role, and it is what kept the town alive, but it never made it rich; the estate registers show a Slavic town of small farmers and craftsmen, not a wealthy borough. This is worth remembering when people say Slovak towns were 'destroyed by the Turks': the Ottoman century here is a story about sheep, not sieges.Kým sa na juhu Uhorska mlela osmanská vojna, Kysuce riešili niečo úplne iné — osídľovali sa. Pastieri postupujúci karpatskými hrebeňmi na západ klčovali od tridsiatych rokov 16. storočia bočné doliny podľa valaského práva a hore prúdom pribúdali rok čo rok nové osady. Kysucké Nové Mesto bolo trhom na dne toho všetkého: miestom, kam ľudia z klčovísk chodili predať vlnu, syr a drevo a kúpiť železo, soľ a súkno. Je to skromná úloha, mesto pri nej prežilo, ale nezbohatlo; urbáre ukazujú slovanské mesto drobných gazdov a remeselníkov, nie bohaté kráľovské mesto. Oplatí sa to pamätať vždy, keď niekto povie, že slovenské mestá „zničili Turci“: osmanské storočie je tu príbehom o ovciach, nie o obliehaniach.
A town built of wood in a valley of wood burns, and this one burned repeatedly: in 1813, in 1821 and again in 1823. Each fire cost a generation its savings, and together with emigration the fires are the reason the town shrank rather than grew through most of the nineteenth century. Then in December 1848 the Slovak volunteer winter campaign came through on its way from Moravia to Žilina, entering the country through Čadca and Kysucké Nové Mesto. For a few December days the national movement that had been an argument in newspapers was a column of armed men on the main road of this small town. Very little of that is visible today, which is normal: most places experience big history as a few days of disruption and then get on with it.Mesto postavené z dreva v doline plnej dreva horí — a toto horelo opakovane: v rokoch 1813, 1821 a znova 1823. Každý požiar pripravil jednu generáciu o úspory a spolu s vysťahovalectvom sú požiare dôvodom, prečo sa mesto väčšinu devätnásteho storočia skôr zmenšovalo, než rástlo. V decembri 1848 tadiaľto prešla zimná výprava slovenských dobrovoľníkov na ceste z Moravy do Žiliny — do krajiny vstúpila práve cez Čadcu a Kysucké Nové Mesto. Na pár decembrových dní bolo národné hnutie, dovtedy najmä spor v novinách, zástupom ozbrojených mužov na hlavnej ulici tohto malého mesta. Dnes z toho vidno len málo, a to je normálne: väčšina miest zažíva veľké dejiny ako pár dní zmätku, po ktorých sa žije ďalej.
The Košice–Bohumín railway opened through the town in 1871, putting it fifteen minutes from Žilina and on a through route from Silesia to the east of the kingdom. It should have been the making of the place. Instead the second half of the century took people away: this was the height of the emigration to America, when roughly 500,000 Slovaks crossed the Atlantic between 1880 and the mid-1920s, more than half of them to Pennsylvania. Then in August 1904 a fire went through Kysucké Nové Mesto and left just thirty houses standing. A town that has to rebuild itself from thirty houses does not build monuments; it builds houses, which is a large part of why the centre here looks the age it does.V roku 1871 sa mestom otvorila Košicko-bohumínska železnica, ktorá ho posunula na štvrťhodinu od Žiliny a na tranzitnú trasu zo Sliezska na východ kráľovstva. Malo to byť jeho šťastie. Namiesto toho druhá polovica storočia ľudí odviedla: bol to vrchol vysťahovalectva do Ameriky, keď medzi rokom 1880 a polovicou dvadsiatych rokov prešlo Atlantik približne 500 000 Slovákov, viac než polovica z nich do Pensylvánie. A v auguste 1904 prešiel Kysuckým Novým Mestom požiar, po ktorom ostalo stáť iba tridsať domov. Mesto, ktoré sa musí postaviť nanovo z tridsiatich domov, nestavia pamiatky, ale domy — a v tom je veľká časť odpovede na otázku, prečo tunajšie centrum vyzerá tak, ako vyzerá.
On 2 June 1918, after nearly four years of war, Slovak soldiers stationed at Kragujevac in Serbia refused to be sent back to the front and mutinied. The revolt was crushed at once and men were court-martialled and shot. Eight of them came from Kysucké Nové Mesto: eight families in one small town who lost a son not to an enemy but to their own army. It is the local reason why 1918 in this valley was not felt as the loss of an empire but as the end of something people had stopped believing in. The republic that replaced it was five months away.Druhého júna 1918, po takmer štyroch rokoch vojny, odmietli slovenskí vojaci v srbskom Kragujevci odísť späť na front a vzbúrili sa. Vzburu okamžite potlačili, mužov postavili pred vojenský súd a postrieľali. Osem z nich pochádzalo z Kysuckého Nového Mesta: osem rodín v jednom malom meste stratilo syna nie rukou nepriateľa, ale vlastnej armády. To je aj miestne vysvetlenie, prečo rok 1918 v tejto doline nikto neprežíval ako stratu ríše, ale ako koniec niečoho, čomu ľudia už dávno neverili. Republika, ktorá ju nahradila, bola vzdialená päť mesiacov.
In the administrative reform of 1923 the new Czechoslovak republic made Kysucké Nové Mesto the seat of a district, with Čadca the seat of another further up the valley. That mattered more than it sounds: a district seat gets offices, a court, a tax authority, a gendarmerie post and the jobs that come with them, and for a small town those are the difference between a market and a centre. The interwar decades otherwise brought little industry here, and the American quota laws of the 1920s closed the emigration route that had been the valley's safety valve for forty years. People went instead to Bohemia and Moravia for work, and to the mines around Ostrava — a shorter journey, and one you could come home from at Christmas.Pri administratívnej reforme v roku 1923 urobila nová československá republika z Kysuckého Nového Mesta sídlo okresu a z Čadce vyššie v doline sídlo ďalšieho. Znamenalo to viac, než to znie: okresné sídlo dostane úrady, súd, berný úrad, četnícku stanicu — a s nimi pracovné miesta, ktoré pre malé mesto tvoria rozdiel medzi trhom a centrom. Inak medzivojnové desaťročia veľa priemyslu nepriniesli a americké kvótové zákony z dvadsiatych rokov zavreli vysťahovaleckú cestu, ktorá bola štyridsať rokov poistným ventilom doliny. Ľudia chodili za prácou do Čiech a na Moravu a do baní na Ostravsku — bola to kratšia cesta a dalo sa z nej prísť domov na Vianoce.
From March 1939 the Kysuce belonged to the Slovak State, a country allied to Nazi Germany and dependent on it. When the Slovak National Uprising began in central Slovakia in August 1944, men from the Kysuce fought in it against the German occupying forces, and partisan groups worked the forests on both sides of the valley. The front came up from Žilina at the end of April 1945.Od marca 1939 patrili Kysuce Slovenskému štátu — krajine spojenej s nacistickým Nemeckom a závislej od neho. Keď sa v auguste 1944 v strednom Slovensku začalo Slovenské národné povstanie, bojovali v ňom proti nemeckým okupačným jednotkám aj muži z Kysúc a v lesoch na oboch stranách doliny pôsobili partizánske skupiny. Koncom apríla 1945 sem od Žiliny dorazil front.
In 1950 a precision engineering works — later known as ZVL — was built on the flat ground beside the river, and it changed the town more thoroughly than anything in the previous seven hundred years. It made ball bearings, the small round components that every machine with a turning shaft needs, and it employed thousands of people from the town and the villages above it. Housing estates, schools, offices and sports grounds went up around it, and men who would have walked to America two generations earlier now walked to the factory gate. In 1960 the district of Kysucké Nové Mesto was abolished and its territory handed to Čadca, so the town lost its offices at exactly the moment it gained its industry. That trade — administration for employment — is a fair summary of what the planned economy did to a great many small Slovak towns.V roku 1950 postavili na rovine pri rieke závod presného strojárstva, neskôr známy ako ZVL, a ten zmenil mesto dôkladnejšie než čokoľvek za predchádzajúcich sedemsto rokov. Vyrábal guľkové ložiská — tie malé okrúhle súčiastky, ktoré potrebuje každý stroj s otáčajúcim sa hriadeľom — a zamestnával tisíce ľudí z mesta i z dedín nad ním. Okolo neho vyrástli sídliská, školy, úrady a športoviská a muži, ktorí by o dve generácie skôr odišli do Ameriky, teraz chodili k bráne fabriky. V roku 1960 okres Kysucké Nové Mesto zrušili a jeho územie pripadlo Čadci, takže mesto prišlo o úrady presne vo chvíli, keď získalo priemysel. Tá výmena — správa za zamestnanosť — je celkom presným zhrnutím toho, čo plánované hospodárstvo urobilo s veľkým množstvom malých slovenských miest.
The Velvet Revolution of November 1989 ended communist rule, and the state enterprises that the whole country worked for had to find owners and customers in an open market. Most Slovak works of this vintage shrank or closed. This one did the opposite: it was privatised and taken into the German Schaeffler group, trading first as INA Kysuce, and it kept growing. In the territorial reform of 1996 the district of Kysucké Nové Mesto was re-established, in a smaller shape than in 1923, so the town got its offices back after thirty-six years. Both halves of that are unusual, and together they are why this town did not go the way of most one-factory towns in the 1990s.Nežná revolúcia v novembri 1989 ukončila vládu komunistickej strany a štátne podniky, pre ktoré pracovala celá krajina, si museli na otvorenom trhu nájsť majiteľov aj odberateľov. Väčšina slovenských závodov tohto veku sa zmenšila alebo zanikla. Tento urobil opak: sprivatizovali ho a prevzala ho nemecká skupina Schaeffler, najprv pod menom INA Kysuce — a rástol ďalej. Pri územnej reforme v roku 1996 okres Kysucké Nové Mesto obnovili, v menšej podobe než v roku 1923, takže mesto po tridsiatich šiestich rokoch dostalo späť aj úrady. Obe tie veci sú nezvyčajné a spolu vysvetľujú, prečo toto mesto v deväťdesiatych rokoch nedopadlo ako väčšina miest s jednou fabrikou.
Since Slovakia became an independent state on 1 January 1993 the town has lived, more than ever, off one thing. The works trades today as Schaeffler Kysuce and supplies bearings and precision components to carmakers worldwide; it is among the largest manufacturing employers in the country, and its shift changes decide the traffic on the valley road. Around it sit toolmakers, logistics firms and suppliers, and beyond them a workforce that commutes — down to Žilina and the car plant at Teplička nad Váhom, or in from the Kysuce villages. That is a good position and also a narrow one: a town whose prosperity turns on the decisions of one company in one industry is only ever one restructuring away from a very hard decade. The Kysuce has been that town before, in wire and in timber, and knows it.Odkedy sa Slovensko 1. januára 1993 stalo samostatným štátom, žije mesto viac než kedykoľvek predtým z jednej veci. Závod dnes vystupuje ako Schaeffler Kysuce a dodáva ložiská a presné komponenty automobilkám po celom svete; patrí k najväčším výrobným zamestnávateľom v krajine a jeho striedanie zmien rozhoduje o premávke na ceste dolinou. Okolo neho sedia nástrojárne, logistické firmy a dodávatelia a za nimi ľudia, ktorí dochádzajú — dolu do Žiliny a do automobilky v Tepličke nad Váhom alebo naopak z kysuckých obcí sem. Je to dobrá pozícia a zároveň úzka: mesto, ktorého blahobyt závisí od rozhodnutí jednej firmy v jednom odvetví, je vždy len jednu reštrukturalizáciu od veľmi ťažkého desaťročia. Kysuce takým mestom už boli — pri drôte aj pri dreve — a vedia to.
Sources consulted while researching this page. Follow them to read further — and to check us.Zdroje, z ktorých sme pri príprave tejto stránky vychádzali. Kliknite a čítajte ďalej — aj si nás overte.
Sixteen videos for this chapter.Šestnásť videí k tejto kapitole.