Vrbové spent the interwar years as a small town in the new Czechoslovakia, living off grain, fruit and its fairs. Then, in October 1930, after long heavy rain, the bell tower began to lean. Nobody built it that way and nobody planned it: water in the ground under one side of the foundations was enough. Surveys in the late 1990s and in 2000 put the tilt at close to a metre out of vertical — which is why a town of a few thousand people now has a landmark, and a permanent engineering problem.Medzivojnové roky prežilo Vrbové ako mestečko v novom Československu, živené obilím, ovocím a jarmokmi. Potom, v októbri 1930, sa po dlhých výdatných dažďoch zvonica začala nakláňať. Nikto ju tak nepostavil a nikto to neplánoval: stačila voda v podloží pod jednou stranou základov. Merania koncom deväťdesiatych rokov a v roku 2000 určili náklon na takmer meter od zvislice — a práve preto má mestečko s pár tisíckami obyvateľov dnes dominantu a zároveň trvalý statický problém.
